“Syndróm dobrého dievčatka“ je termín, ktorým označujeme tendenciu byť milá a submisívna, aby nás naši muži mali radšej.

Hoci to niekedy nemusí pre vzťah byť až tak na škodu, horšie je, že toto isté tisícky z nás robia aj v rámci svojej kariéry:

Šéf: „Hej, však vám nebude vadiť, keď dnes potiahneme dlhšie do večera?“
Vy: „Samozrejme, že nebude.“
No toto nás dostáva pomaličky do problémov, pretože neodmenenou prácou nad čas sa podhodnocujeme.

Ďalší príklad, ako môže vyzerať syndróm dobrého dievčatka v praxi:

Kolega, služobne od vás starší tak maximálne o pol roka: „Prosím ťa, vieš, ako urobiť mailing list pre dve spoločnosti súčasne, aby sa nedozvedeli, že dostávajú tie isté ponuky?“

Vy: „Samozrejme.“ ( nikdy ste nič také nerobili a ani ste to nemali v pláne)
Kolega :“ Výborne. Môžeš to prosím ťa dnes urobiť? Vieš, ja mám plný rozvrh…“  
Tým, že sa zaviažeme urobiť niečo, s čím nemáme žiadnu skúsenosť, sabotujeme samé seba, pretože si upierame šancu naučiť sa robiť veci správne a zlepšovať sa. Časom sa môžeme stať nechvalne známe tým, že nonšalantne prijmeme každú výzvu a odvedieme len priemernú prácu.

Posledný príklad:

Vy: „Chceš počuť môj nový nápad?“
Kolega: „Jasné.“
Nasledujúca firemná porada:
Kolega: „ Mám nový nápad…“ ( a pokojne vyrukuje s tým vaším)
Všetci: „To je výborné!“
Vy: „Áno, super nápad.“

 

Niekedy si myslíme, že keď skloníme hlavu, budeme poriadne pracovať a nedáme najavo nespokojnosť, niekto v práci si to všimne a odmení nás. No toto sa stane len veľmi zriedka. Výskumníci na univerzite v Notre Dame zistili, že tí, ktorí so všetkým nesúhlasia, nakoniec ročne zarobia až o 18% viac než tí poslušní.

Samozrejme sú medzi nami aj také, ktoré si myslia, že majú právo na všetko a sú až príliš ctižiadostivé. No väčšina z nás sa snaží pracovne napredovať jemne a so štýlom, a toto nefunguje.

Tu je ďalší pohľad na syndróm dobrého dievčatka. Pri ňom totiž postupne strácame hranicu medzi tým, čo ovládame a čo naopak nie, tým, čo máme alebo nemáme radi, a ťažšie rozpoznávame, čo pre seba chceme a čo nám naopak už nevyhovuje. Môžeme napríklad zistiť, že sme sa už niekoľko mesiacov poriadne nezastavili, alebo že sme obetovali svoj život kvôli niečomu, čo nakoniec pre nás nemá veľký význam.

Toto prináša syndróm dobrého dievčatka: Ženy, ktoré na všetko hovoria „nevadí mi to“, nie sú sympatickejšie. Sú len nudnejšie. Či je to v práci alebo v súkromí, ľudia chcú, aby ostatní boli otvorení, zraniteľní a omylní. A pokiaľ si vaša firma tieto hodnoty neváži, nech si najme robota.

Nel

 

Zdroj: www.psychologytoday.com