Dnes som sa rozhodla napísať článok o veľmi špeciálnej žene, ktorá bola šampiónkou ľudských práv a pre ženy a menšiny toho urobila toľko, ako málokto. Reč je o Eleanor Roosvelt, revolučnej prvej dáme Spojených štátov z polovice 20. storočia. Eleanor totiž odmietla hrať rolu poslušnej manželky a namiesto toho mala vlastnú, veľmi úspešnú politickú kariéru.
Aby sme pochopili, ako sa z nej stala slávna Eleanor Roosevelt, musíme začať na začiatku. Eleanor sa narodila v roku 1884 do klanu Rooseveltovcov, zámožnej politickej rodiny. Jej rodičia a brat umreli, keď bola veľmi mladá a jej výchovu prevzala jej babka. Sama sa označovala za škaredé káčatko, ale čo jej chýbalo na kráse vyvážila veľkou inteligenciou, sociálnym cítením a šarmom. Ako mladú slečnu ju poslali do internátnej školy pre mladé dámy, kde sa vzdelávala pod vedením riaditeľky – sufražetky.
Mladá Eleanor tu našla svoje miesto, nasávala informácie a bola aktívna aj sociálne. Jej mentorka jej vštepila ideály, vďaka ktorým neskôr spravila veľa pre práva žien. Eleanor chcela ostať na škole a učiť, avšak dcéra z prominentnej rodiny si v tej dobe nemohla robiť, čo sa jej zachcelo. Ako sedemnásťročnú ju zavolali naspäť do New Yorku, aby bola uvedená do spoločnosti ako debutantka. Keďže nebola z tých, ktoré by nečinne doma obsedeli a pre privilegované mladé slečny bolo prijateľné, aby sa venovali charite, kým si nájdu manžela. Eleanor túto možnosť využila. Nie však tak, ako sa od nej očakávalo: vzdelávala totiž ľudí na East side v New Yorku, čo boli v tých časoch slumy.
V roku 1902 stretla mladého Franklina Delana Roosevelta, ktorý bol bratranec z piateho kolena jej otca. Jemne nezvyčajné, ale v tej dobe úplne bežné. Mladý budúci prezident bol Eleanor očarený a nádejný pár si začal dopisovať. Napriek námietkam jeho matky sa zobrali v roku 1905 a nevestu k oltáru viedol vtedajší prezident Theodore Roosevelt (tomu sa hovorí politický klan). Aj keď sa manželstvo začalo šťastne, neskôr bolo politickou úniou. Franklinova matka neustále zasahovala a tak ako Franklin aj Eleanor mali neskôr iné vzťahy. Vzájomný rešpekt však nikdy nestratili a americký prezident Franklin Delano Roosevelt (prezidentom bol zvolený štyrikrát, 1933 – 1945) si veľmi dobre uvedomoval politický potenciál svojej ženy.
Eleanor nechcela byť prvou dámou. Všetky jej predchodkyne, ak aj boli aktívne, sa svojich aktivít vzdali, aby mohli stáť po boku prezidenta a usmievať sa na kamery. Toto sa priečilo celému jej presvedčeniu, keďže bola samostatne aktívna už pred príchodom do Bieleho domu (bojovala za práva žien, ukončenie detskej práce, založila školu pre mladé dievčatá, kde aj učila). A tak spravila jedinú vec, ktorú žena ako Eleanor mohla spraviť a prevrátila úlohu prvej dámy na ruby. Namiesto toho, aby prikyvovala a usmievala sa, písala do novín, chodila po celej krajine, zisťovala stav vecí (jej manžel bol v tom čase už na vozíčku, čo bolo štátne tajomstvo), prednášala a bojovala za veci, ktorým verila a niekedy sa tak dostala aj do rozkolu s oficiálnou politikou svojho manžela.
Nepretržite podporovala práva žien, černochov a ázijských komunít v Spojených štátoch. Aby sme mali lepšiu predstavu, hovoríme o tridsiatych a štyridsiatych rokoch, kedy ženy nemali kariéry, krajina bola silne segregovaná a po útoku na Pearl Harbour Američania väznili veľké množstvo členov ázijskej komunity v koncentračných táboroch. Povedať, že prvá dáma Eleanor Roosevelt predbehla svoju dobu a v očiach verejnosti bola veľmi kontroverznou osobou je veľké zľahčenie.
Aj keď vadila konzervatívnej časti Ameriky, tí, za ktorých bojovala ju milovali. Mala totiž veľký vplyv a jej manžel týmto spôsobom oslovoval skupiny ľudí, ktoré by ho nikdy nevolili.
Po smrti prezidenta Roosevelta v roku 1945 sa stala prvou vyslankyňou USA pre OSN a stála pri vzniku Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Do konca života bola veľmi aktívna vo verejnom dianí, pokračovala v prednáškach, písaní a boji za veci, ktorým verila a ktorým aj vďaka nej veríme všetci – ľudské práva.
Ženy ako Eleanor Roosevelt sa nerodia často. Priekopníčky, ktoré nepozerajú na to, čo je, ale do budúcnosti na to, ako by veci mali byť lepšie, sú neoceniteľnou súčasťou spoločnosti. Eleanor Roosevelt mala príležitosť zmeniť svet a svojej úlohy sa zhostila s vervou. Aj vďaka nej sme dnes ženy, ktoré si môžu vybrať svoju vlastnú cestu a ktoré žijú v slobodnom svete.
