Charlotta Belgická, mexická cisárovná – vzdelaná kráska. Bola považovaná za jednu z najkrajších princezien svojej doby. Jej osud však nebol vôbec šťastný.
Narodila sa 7. júna 1840 belgickému kráľovi Leopolovi I. a jeho druhej manželke, francúzskej princeznej Luise Marii Orleánskej. Na svet prišla v paláci v Leaken neďaleko mesta Brusel. Detstvo však strávila spolu s bratmi na zámku Claremont v anglickom grófstve Surrey. Na kráľovskom dvore odkiaľ pochádzala, sa všetko meralo peniazmi. V tomto duchu bola aj vychovávaná.
Keď belgický kráľ vydával 22. júna 1857 svoju milovanú dcéru Charlottu za rakúskeho arcivojvodu Maximiliána, mladšieho brata cisára Františka Jozefa I., opatril ju štedrým venom. Na oplátku mal svoje požiadavky. Požadoval pre svoju dcéru a zaťa reprezentatívne spoločenské postavenie. Tituly ako arcivojvoda a arcivojvodkyňa boli pre neho málo. A tak cisár František Jozef I. ustanovil svojho brata generálnym guvernérom Kráľovstva Lombardsko-benátskeho. Keď odišla Charlotta za svojím manželom na viedenský cisársky dvor, mala sedemnásť rokov. Sympatický mladík Maximilián mal dvadsaťpäť. Mladý muž si však v svojom srdci až do konca života niesol spomienku na bývalú milovanú lásku, princeznú Amáliu, ktorá náhle zomrela pred jeho zoznámením so Charlottou.
Na viedenskom cisárskom dvore panovali rôzne vzťahy. Charlotta si veľmi dobre rozumela so svojou svokrou Žofiou Bavorskou. Tá ju pokladala za ideálnu manželku pre svojho syna.
Avšak vzťahy so švagrinou Alžbetou, známou ako Sissi, až také dobré neboli.
Nevedeli si nájsť spoločnú reč. Charlotta na ňu žiarlila, na jej obľúbenosť, na priateľstvo s Maximiliánom. Alžbeta ju zas vďaka jej kráse považovala za konkurenciu.
Mladí manželia si vybudovali na severe Talianska nádherný romantický zámok Miramare. Maximilián tu vykonával liberálne reformy, s ktorými jeho brat František Jozef nebol vôbec spokojný. Preto nečakane Maximiliána zbavil všetkých právomocí. A to bol začiatok tragédie.
Maximilián upadol do depresií, vedel, že ho brat už nepoverí žiadnymi dôležitými úlohami. Jeho život ostal bez budúcnosti. Ambiciózna Charlotta, bola z toho nešťastná.
Navyše sa ukázalo, že nemôže mať deti.
A vtedy sa objavil plán francúzskeho cisára Napoleona III. a jeho manželky, získať rozhodujúci vplyv v Mexiku a zriadiť tam pod patronátom Francúzska cisárstvo. Všetci boli nadšení. Voľba cisára padla na Maximiliána.
Najviac sa tešila Charlotta, videla v tom obrovskú šancu. Maxmilián dlho váhal, odrádzala ho jeho matka Žofia, uvedomujúc si nebezpečenstvo z neznámej krajiny. Dokonca aj brat František Jozef ho varoval. Odporučil mu, aby sa snažil pred odchodom získať vojenské záruky Francúzska, Anglicka a Španielska.
Maximilián aj Charlotta sa však rozhodli odísť a korunu prijať, aj napriek varovaniam. (Pred odchodom sa Maxmiliánovi naskytla možnosť získať titul gréckeho aj poľského kráľa.) Maximilián chcel novú krajinu ekonomicky pozdvihnúť a zaviesť tam európsku kultúru. Skutočnosť však bola úplne iná. V Mexiku sa stretli s negatívnymi ohlasmi. Ľud im dával otvorene najavo, že žiadneho cudzinca v krajine nechcú a nepotrebujú.
Manželia si spočiatku vážnosť situácie neuvedomovali. Vládli podľa svojich plánov. Maximilián uskutočňoval reformy a Charlotta si užívala titul cisárovnej. Jednou zo zmien bolo, keď na svoje narodeniny chcel byť Maximilián štedrý a vyhlásil amnestiu pre politických väzňov. Namiesto nadšenia si viacerých znepriatelil ešte viac. Dospelo to tak ďaleko, že v Mexiku mladého cisára už nikto nepodporoval. Navyše Napoleon III. stiahol odtiaľ svoje vojenské jednotky, lebo vedel, že nastala bezvýchodisková situácia.
Charlotta dala svojmu mužovi jasne najavo, že najväčšou hanbou bude, keď sa zriekne trónu. Ponúkla mu, že odíde do Európy a pokúsi sa získať pomoc. Ale nebolo to jednoduché. Všade kam prišla, narazila na nezáujem. Nikto nechcel riskovať. Poslednou záchranou bol pápež, ale i ten odmietol. Vtedy Charlotta prepadla šialenstvu. Bola nepríčetná, odmietala jesť, bála sa, že jej jedlo niekto otrávi. Zbláznila sa.
Maximiliána medzitým v Mexiku zajali a odsúdili na trest smrti zastrelením. Poprava bola vykonaná 19. júna 1867. Ešte predtým však Maximilián daroval každému zo siedmich strelcov popravčej čaty mincu a poprosil ich, aby mu nemieril na hlavu. To kvôli svojej matke Žofii…
Charlotta manželovu smrť v podstate ani nezaznamenala. Skutočne sa zbláznila. Svoj ostatný život strávila na zámkoch Miramare a Bouchout, kde trávila čas vyšívaním a hrou na klavír. Dožila sa 87 rokov. Maximiliána prežila o dlhých šesťdesiat rokov.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Nosila jednu sukňu a bola najbohatšou ženou svojej doby
Zdroj:/https://cs.wikipedia.org/wiki/Charlotta_Belgick%C3%A1
