„Žiadne hory nie sú príliš vysoké, aby si ich nezdolal. Jediné, čo musíš urobiť, je veriť, že to dokážeš.“

Kanadská speváčka sa od jednoduchých speváckych začiatkoch vypracovala až na medzinárodnú hviezdu. Megahviezda populárnej hudby si prežila a prežíva aj náročné obdobie, no nikdy nestrácala nádej. 

Hudobné začiatky

Céline Marie Claudette Dion Angélil sa narodila 30. marca 1968 v Charlemagne v Kanade ako najmladšia zo 14 detí. Jej rodina bola hudobne založená, a tak niet divu, že sa Céline začala venovať tomuto umeniu už od raného detstva. Jej rodičia viedli malý klub, v ktorom hrávali počas víkendov. Vystupovali aj ich deti a Céline s nimi spievala od svojich piatich rokov. Rýchlo si zvykla na vystupovanie pred publikom. 

Úspechy

Keď mala dvanásť rokov, spolu s matkou zložila francúzsku pieseň Ce n’était qu’un rêve, a tá jej navždy zmenila život. Skladba zaujala známeho producenta a jej budúceho manžela Reného Angélila, vďaka ktorému sa mladučká Celine stala medzinárodne známou speváčkou. Dokonca pozastavil hypotéku na svoj dom, aby jej financoval nahrávanie debutového albumu s názvom La voix du bon Dieu.

Pred televízne kamery prvýkrát postavila v roku 1981, keď mala len trinásť rokov. V roku 1982 vyhrala zlatú medailu na festivale v japonskom Tokiu za skladbu Tellement j’ai d’amour pour toi. Jej cesta za slávou bola našliapnutá, a tak Céline vydávala ďalšie úspešné single. 

V roku 1983 reprezentovala svoju krajinu na festivale RTL Super Official vo francúzskom Cannes. Stala sa prvou Kanaďankou, ktorá získala vo Francúzsku zlatú platňu. Spievala aj pred pápežom a vyše 65-tisícovom obecenstvom na špeciálnom ceremoniáli v Montreal Olympic Stadium. O dva roky neskôr bola majiteľkou piatich ocenení Félix. V osemnástich rokoch si dala od spievania pauzu a venovala sa učeniu anglického jazyka a malej zmene vizáže. 

Céline sa na hudobnú scénu vrátila v roku 1987 vydaním albumu Incognito. V roku 1988 vyhrala prestížnu súťaž Eurovision Song Contest v Dubline. V 90. rokoch vydávala svoje albumy v anglickom jazyku a piesňou Where Does My Heart Beat Now si získala i amerických fanúšikov.

Medzinárodný vzostup

V roku 1991 nahrala titulnú skladbu k animovanému filmu Kráska a zviera, za ktorú získala Grammy a ceny Hudobnej akadémie. Veľmi úspešný sa stal aj jej hit My Heart Will Go On naspievaný k filmu Titanic v roku 1997. Jej hudobný videoklip bol ocenený Oscarom a táto pieseň sa stala napredávanejšou skladbou 20. storočia. 

Súkromie

„Mala som tiež šťastie, že som stretla Reného Angélila, môjho manažéra, pygmaliona vo svete šoubiznisu, milenca, manžela – muža môjho života. Spolu sme prežili nádherné chvíle, kráčali k úspechu a čelili ťažkým skúškam. A zo snov malého dievčaťa sme vytvorili skutočnú veľkú lásku.“ 

Vzácna choroba a chuť bojovať

Pred dvomi rokmi jej lekári diagnostikovali tzv. syndróm stuhnutého človeka, ktorý spôsobuje nekontrolovateľné napínanie jej svalov. Napriek nevyliečiteľnej chorobe, ktorá postihuje jedného človeka z milión, sa nevzdáva a bojuje ďalej. „Nemôžeme nájsť žiadny liek, ktorý by fungoval, ale mať nádej je dôležité.“ Kvôli tejto chorobe zrušila európske turné a stiahla sa na nejaký čas do úzadia. Stará sa o ňu jej sestra. Pred nejakým časom sa ukázala na verejnosti a prišla na odovzdávanie cien Grammy. „Keď poviem, že som šťastná, že tu môžem byť, myslím to úprimne zo svojho srdca.“

autorka: ivana

Foto: Shutterstock

Zdroje: https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/879062-celine-dion-na-grammy-2024