Koniec roka je magický čas. Od Kataríny po Luciu sa vraciame k rituálom našich starých mám, veštíme si lásku, zdravie, na Mikuláša obdarovávame našich malých a veľkých dobrotkami.

Dni sa nesú v očakávaní Vianoc, v decembri každú nedeľu zápalime na adventnom venci o jednu sviečku viac. Domovy nám voňajú čerstvo napečeným vianočným pečivom a naši blízki si akosi malý kúsok viac uvedomujú našu prítomnosť v ich životoch.

Bežná každodenná domácnosť sa zázračne mení na miesto pokoja a oddychu…

Kde na to berieme silu?

Ako je možné, že namiesto vytúženého večerného oddychu pri obľúbenej knihe ešte stále stojíme pri stole a vykrajujeme tie maličké kúsky dobra, ktorými prevoniame štedrovečerný stôl? A po dni plnom pracovných povinností namiesto teplej vane dokonca s radosťou beháme po meste, aby náš si najmladší našiel pod stromčekom presne tú maličkosť, po akej túži a aby naša mladá dáma neobjavila posledný módny kúsok skôr, ako my, pretože potom by to už nebolo prekvapenie.

Poviete si, toto je nad ľudské sily a budete mať pravdu. Pretože my ženy sme čarodejné.

Tam, kde to už vyzerá byť nemožné, chytáme druhý dych a plníme priania na počkanie.

Samy unavené dokážeme trpezlivo počúvať detské príbehy a nezaspíme skôr, kým v dome nie je ticho a všetci sú už v posteli. Sami častokrát nespokojné so svojim dňom dokážeme vykúzliť úsmev a porozumenie, pretože ten najväčší nemal v práci dobrý deň.

Vždy nájdeme dôvod a silu postarať sa, aby bolo aspoň o malý kúsok lepšie, ako len môže byť.

Čarodejnice dnešnej doby chodia do práce a nelietajú na metle. Denne namiesto kúzelných nápojov varia obedy či večere a bez čarodejníckej paličky dokážu mať doma zázračne čisto. V okamihu vedia vyčarovať na uplakanej malej tváričke úsmev a vždy sú tam, kde ich najviac treba.

Čo je tou magickou silou v nás, že dokážeme podporiť a stáť aj pri tých väčších a silnejších od nás, keď to potrebujú?

Tou silou v nás je láska. Obyčajná láska ženy. To ona dokáže zázraky. My ženy sme čarodejné, kým milujeme.

Nel