Meno umelkyne, výtvarníčky Márie Banášovej, je spojené s keramikou. Jej tvorivá práca je zároveň jej osobné vyjadrenie. Poznali sme ju skôr ako jej dcéru Adelu Banášovú.

Vernisáž výstavy Márie Banášovej pod názvom ,,Klop a bude ti otvorené“, sa koná v Tatranskej galérii v Poprade od 7.10. – 27. 11. 2016.

Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpila koncom 80. rokov. Jej kompozície, torzá postáv i celé figúry, prinášajú úsmevný pohľad na život, rôzne nečakané situácie, ale aj najvnútornejší citový svet obyčajného človeka.
Po skončení školy nemala prostriedky na to, aby si zariadila dielňu, preto začala pracovať v reklamnom podniku, kde robila animované šoty. S keramikou sa rozbehla, až keď sa presťahovali do Berlína, kde jej manžel pôsobil v diplomacii. Tam bolo oveľa jednoduchšie dostať sa k materiálu. Postupne si tak našetrila na malú piecku a začala tvoriť.
Časom sa výtvarníčka na dlhší čas odmlčala. Venovala sa prevádzkovaniu čajovne, no nakoniec sa vrátila k svojmu povolaniu výtvarníčky.
Medzitým jej tvorba dozrela. Jej keramické plastiky dostali komornejšie formáty, objemy zhutneli a povestný ,,banášovský“ humor nadobudol nové dimenzie.
Diela Márie Banášovej predstavujú úžitkovo-dekoratívne predmety, najmä misy, vázy či fľašky.
“A čo sa snaží povedať svetu svojou tvorbou?”
To, že človek by mal mať zodpovedný prístup k sebe a svojmu okoliu. Že to, čo si človek z prírody vezme, by mal aj vrátiť a myslieť pritom na budúce generácie, nielen na seba.
Výtvarníčka modeluje a po vypálení diela v detailoch dotvára maľbou či zlátením. Základným prvkom diel, okrem jemnej irónie a humoru, sú v náznakoch vyrozprávané príbehy, ktoré sú zväčša nadčasové.
Tatranská galéria v Poprade sprístupnila verejnosti výstavu keramickej plastiky slovenskej umelkyne, držiteľky ocenenia Zlatý gunár, ktoré získala na Kremnických gagoch v roku 2008.
Výstava jej tvorby potrvá v galerijných priestoroch do 27. novembra tohto roka.

Z histórie keramiky
Jednou z najstarších zručností človeka bola od pradávnych čias výroba predmetov z hliny, ktorým sa hovorí keramika. Keramické pamiatky sa datujú už z praveku.
V čase, keď žil človek loveckým spôsobom života, nepociťoval potrebu zhotovovať si nádoby. Vytváral z hliny plastiky, idoly. Okrem jaskynných malieb, z tohto obdobia poznáme malé plastiky z mamutoviny alebo kostí.
Častými prejavmi boli i hlinené výtvory sošiek zvierat, ktoré sa vypaľovali. Neskôr, keď začali ľudia žiť vo vhodných oblastiach a uvedomele pestovať plodiny a chovať zvieratá, prišli prvé nádoby, ktoré mali funkciu zásobníc na potraviny a vodu. Slúžili ako hrnce, pekáče a misy. Neskôr prišli šálky, džbány, naberačky, lyžice a mnohé iné nádoby. Veľmi potrebnou činnosťou sa tak stalo hrnčiarstvo.

Archeologický unikát na Slovensku. Soška tehotnej Venuše sa vynorila zo staroveku na stavbe cesty.
Unikátnu hlinenú sošku Venuše našli archeológovia pri výskume na trase cesty R1 v Beladiciach. Malá šesťcentimetrová plastika ženy zvýrazňuje najmä jej bruško, teda tehotenstvo. Je stará 5,5 až šesťtisíc rokov.
Bruško sošky symbolizuje rodinu, zachovanie rodu. V kamennej dobe malo materstvo a zachovanie rodu veľký význam.
Na Slovensku sa doteraz našlo desať antropomorfných sošiek, avšak toto je prvá, ktorá zvýrazňuje tehotenstvo. Je tiež možné, že tento nález bol vo svojej dobe najskôr magickým amuletom. Ide vskutku o unikátny objav, ktorý rozširuje malú skupinu venuší slovenského pôvodu.
Najznámejšia z nich je však Moravianska venuša.

 

Vaša Iwka

Zdroj:/http://www.teraz.sk/kultura/poprad-galeria-vystava-banasova/221761-clanok.html
http://vat.pravda.sk/zem/clanok/17531-beladicka-sara-je-naozaj-venusa/
https://www.archinfo.sk/kalendarium/maria-banasova-klop-a-bude-ti-otvorene.html
Foto:/Teraz.sk