Mary Shelley snáď pozná každý ako autorku slávneho Frankensteina. Mary však bola fascinujúca žena, ktorej život bol bohatý, plný dobrodružstiev, ale aj tragédií. Dožila sa len 53 rokov, ale za ten čas stihla vydať nespočet románov, cestopisov, poviedok a zároveň sa živila ako úspešná editorka. Kto teda vlastne bola Mary Shelley?
Narodila sa v roku 1797 v Londýne. Jej otec bol autor a filozof William Godwin a jej matkou bola feministická priekopníčka a autorka Mary Woolstonecraft. Mama zomrela krátko po pôrode a Mary vyrastala so svojím otcom, ktorý sa neskôr znovu oženil. Aj keď nemala formálne vzdelanie, otec ju podporoval v čítaní a vzdelávaní na úrovni, ktorá bola v tej dobe dopriata len chlapcom. Hoci ju nevychovával v súlade s feministickými myšlienkami Mary Woolstonecraft, malá Mary si našla cestu k dielu a denníkom svojej matky.
Keďže William bol anarchistický filozof, ktorého dielo ovplyvnilo medzi inými napríklad aj Marxa, Mary bola ako mladá vystavená vplyvu vtedajších radikálnych mysliteľov, spisovateľov a filozofov, ktorí jej otca často navštevovali. Jedným z nich bol aj mladý poet Percy Bysshe Shelley. Zoznámili sa ako veľmi mladí. V anarchistickom filozofickom salóne sa tak začal jeden z najepickejších príbehov lásky vo svete literatúry, ale aj obrovský škandál. Shelley bol vtedy totiž už ženatý. Podľa dobových svedkov sa oženil mladý šľachtic zbrklo a z trucu, čo znamenalo, že o ňom jeho rodina nechcela ani počuť. Mladá Mary mu učarovala nielen svojou krásou, ale aj intelektom. Až do jeho smrti spoločne písali, študovali, debatovali a pracovali.
Mladý pár sa nestretol s podporou ani zo strany Godwina, a tak sa rozhodli utiecť na kontinent. Spolu s Marynou nevlastnou sestrou prešli väčšinou pešo celé Francúzsko až do Švajčiarska, kde im došli peniaze a museli sa vrátiť. Ak sa vám zdá toto správanie nezrelé, majte na pamäti, že Mary mala v tomto období iba 17 a Percy 22.
Aféra pokračovala až do smrti jeho prvej manželky, po ktorej sa hneď zobrali. Mladých milencov neodradilo odsúdenie spoločnosťou ani nedostatok peňazí. Cestovali, stretávali sa s ľuďmi, písali a tvorili. Takýmto spôsobom sa dostali aj do Ženevy, kde prišli navštíviť vtedy už legendárneho Lorda Byrona, ktorý tam žil v exile. Jedná sa asi o najlegendárnejšie literárne stretnutie, o ktorom sa natočilo aj niekoľko filmov. Jeho výsledkom boli totiž dôležité diela, medzi ktorými bol aj slávny Frankenstein.
Aj keď sa zvonku môže zdať, že Mary žila život bezstarostnej intelektuálky, nie je to tak. Síce precestovala s manželom a skupinou intelektuálov polovicu Európy, ale na cesty sa vydali, pretože nezvládali platiť svoje dlhy. Počas jej života s Percym niekoľkokrát potratila a potom jej umreli už narodené deti. Upadala do depresií a samotný Percy veľmi nepomáhal, keďže manželia vyznávali koncept voľnej lásky. A tak sa smútiaca matka musela dívať na to, ako jej manžel píše sonety iným múzam. Počas pobytu vo Florencii sa jej narodil syn William, na ktorého výchovu sústredila celú svoju energiu.
Percy zomrel nečakane, počas nehody na lodi v Taliansku. Zronená Mary sa už nikdy nevydala, pretože ako sama povedala: „Ak sa raz vydáte za géniusa, môžete sa vydať len za ďalšieho.“ Svoju pracovnú energiu potom okrem vydávania vlastných kníh venovala popularizácii diela svojho manžela. Percy totiž počas svojho života za uznávaného poeta považovaný nebol. Mary strávila roky ako editorka nad jeho dielom a dosiahla, že Shelley je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších romantických poetov.
Mary Shelleyová bola celý život označovaná nálepkami. Dcéra filozofa Williama Godwina. Dcéra feministickej priekopníčky Mary Woolstonecraft. Manželka P.B. Shelleyho. Priateľka Lorda Byrona. Autorka Frankensteina. Mary však bola úžasná, komplexná žena s vlastným štýlom. Žena, ktorej dielo je neuveriteľne bohaté. Žena, ktorá bola smútiacou a oddanou matkou. Ako zhodnotila sama: „Majte sa na pozore, lebo som nebojácna, a preto silná.“
