Kedysi dávno, takmer na konci sveta bola dedina. Žili v nej mierumilovní ľudia, ktorí sa zo všetkého najradšej starali o svoju úrodu. No práve ich bohatá úroda bola príčinou ich nešťastia, pretože ľudia z okolitých dedín im ju závideli a často proti nim viedli vojny, s cieľom obrať ich o všetko. To spôsobilo, že ľudí v dedine už veľa neostalo a tí, ktorí prežili, len s námahou bránili plody svojej práce proti votrelcom.

Jedného dňa sa dedinou rozniesol chýr, že v najbližších dňoch budú ľudia opäť musieť bojovať o to málo, čo im ostalo, pretože dve susedné osady dali dohromady všetkých svojich mužov, aby si dedinu a jej bohatú úrodu nadobro podmanili.

Muži z dediny boli zúfalí, unavení z dlhotrvajúcich bojov a tažkej práce. Potom, ako sa dozvedeli, čo sa chystá, len ticho sedeli okolo ohňa mysliac si, že už nemajú žiadnu šancu svoju dedinu zachrániť.

Vtom podišla k ohňu stará múdra žena, ktorú si všetci v dedine vážili. Z vrecka vybrala mincu a povedala:

„Radila som sa s osudom. Vyhodím mincu do vzduchu a ak padne hlava, vyhráme. Ak padne chvost, potom budeme musieť boj vzdať.“

Vyhodila mincu do vzduchu a všetci s napätím čakali, ktorá strana padne. Minca padla hlavou hore. Na druhý deň všetci muži bojovali ako levi a svoju úrodnú dedinu ubránili.

Po bitke prišiel za ženou mladý chlapec: „Myslel som si, že osud neexistuje.“

„Mal si pravdu“, povedala žena a ukázala mu mincu, ktorá mala na oboch svojich stranách hlavu.

 

Redakcia Ženy so štýlom