Matka Tereza, prezývaná ,,Anjel z Kalkaty“.
Drobnučká žena, odetá v skromnom plátennom modro-bielom odeve, ktorá zasvätila svoj život chudobe, bola vyhlásená za svätú 4. septembra 2016.
,,Nehľadajte veľké veci. Len robte malé veci s veľkou láskou. ” (Matka Tereza)
Matka Tereza vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku ako etnická Albánka. Jej otec bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes asi osem rokov. Mala dvoch súrodencov, brata a sestru.
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen jej rodičia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, ktorí jej čítali listy misionárov z Indie, už ako dvanásťročnej.
Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách. Aby mohla ísť do Indie, tak vstúpila do rehole. Osemnásťročná odišla do kláštora v Dubline, odtiaľ do Indie, kde začala svoj noviciát a urobila večné sľuby. Dostala rehoľný habit a dala si meno ,,Tereza“ z úcty ku sv. Terézii z Lisieux.
Po dvojročnom štúdiu sa stala učiteľkou na St. Mary´s High School v Kalkate, kde učila geografiu dievčatá z vyšších vrstiev indickej spoločnosti. Povolanie, v ktorom strávila takmer dvadsať rokov sa jej páčilo, žiačky ju mali rady a neskôr sa stala riaditeľkou školy. Vo vnútri však stále cítila, že jej niečo chýba.
„Láskavé slová môžu byť krátke a ľahko vysloviteľné, ale ich ozveny sú nekonečné.“
(Matka Tereza)
V čase, keď vypukla politická situácia a najkrvavejšia vzbura v Kalkate, začala 36 ročná Matka Tereza uvažovať o svojom živote a jeho pravej ceste.
Vtedy počas cesty vlakom sa jej vraj prihovoril Kristus. „Mala som vystúpiť z kláštora a pomáhať najchudobnejším spomedzi chudobných a žiť medzi nimi“, povedala.
Požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach, a tiež o povolenie z Ríma.
V roku 1948 odišla z rehole a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene.
Urobila si lekársky ošetrovateľský kurz a otvorila prvú školu v chudobnej štvrti.
Neskôr si pridala k rehoľným sľubom (chudobe, čistote, poslušnosti) ešte štvrtý sľub, poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najchudobnejším z chudobných.
V chudobných štvrtiach pomáhala chorým na tuberkulózu, umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom. Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv po celom svete.
V priebehu 15-tich rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate po celej Indii.
V roku 1965 pápež povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva.
Matka Tereza založila kontemplatívnu vetvu rehole ,,Sestry Slova“. Rád s názvom ,,Misionárky lásky“ viedla dlhých 47 rokov.
Svätá Matka Tereza, rádová sestra albánskeho pôvodu, zakladateľka rehoľného rádu a nositeľka Nobelovej ceny za mier, sa v roku 1997 zo zdravotných dôvodov vzdala misie. Bola nemajetná a pritom jedna z najvplyvnejších žien dvadsiateho storočia.
Prezývali ju ,,Anjel z Kalkaty“. Pod svoje ochranné krídla si brala beznádejných, chorých a hendikepovaných ľudí. Svet jej tlieskal a skromná žena s dobrotivým úsmevom mu odpovedala:
„Nezáleží, koľko toho robíme, ale koľko pravdivosti a viery vkladáme do svojho konania. “
Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate. Matka Tereza sa priatelila s princeznou Dianou a pápež Ján Pavol II. si ju veľmi vážil. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.
Zázraky Matky Terezy
Rok po smrti matky Terezy sa Indka trpiaca nádorom modlila k obrazu Matky Terezy za svoje uzdravenie. Vtom mal priamo z obrazu ženu osvietiť lúč svetla a uzdraviť ju. Ako druhý bol prípad brazílskeho muža. Matka Tereza mala vyliečiť jeho viacnásobný nádor tým, že ju vo svojich modlitbách prosil nielen on, ale aj zvyšok jeho rodiny o pomoc.
V oboch prípadoch došla katolícka cirkev k záveru, že nie sú vedecky vysvetliteľné, a preto ide o zázraky.
Vaša Iwka
