Milan Lasica a ženy

Milan Lasica, humorista, textár, herec, režisér, prozaik, dramatik a pre nás v redakcii muž, ktorého si nesmierne vážime, a to nielen pre jeho tvorbu.
Dnes sme si pre vás prichystali niektoré z odpovedí Milana Lasicu na otázky, ktoré mu kládol Ján Štrasser, a ktoré sú súčasťou knihy „Milan Lasica Lenže ja som iba komik…“

Milan Lasica a ženy. Začnime od útleho veku.
Miloval som ženy od útleho veku, ale platonicky. Ja som bol voči ženám vždy veľmi ostýchavý.

Nebola to len taká finta?
Bohužiaľ nebola. Keby to bola finta, tak by to malo nejaké výsledky. Ale tie ženy sa často ani nedozvedeli, že som do nich zamilovaný. Trápilo ma to, ale nevedel som to prekonať. V maturitnom ročníku som vyhral celoštátnu súťaž v recitovaní, Hviezdoslavov Kubín. Keď môj spolužiak Jano Mocák videl, že sa mi páči jedna spolužiačka, ktorá zrejme ani nezaznamenala, že mám o ňu záujem, nehovoriac o tom, že v tom veku sa dievčatá dívajú skôr za staršími chlapcami než za rovesníkmi, povedal mi: „Teraz by si mal za ňou ísť.“ A ja som sa ho opýtal, veľmi naivne: „Prečo teraz?“ „Lebo si vyhral ten Hviezdoslavov Kubín, a to veľmi zaváži.“ Obdivoval som ho, že on ten trik poznal, že skrátka vedel, že ženu zaujme mužov úspech, ale mne sa to vtedy zdalo strašne ponižujúce. Tak som si povedal, „No, tak teraz, keď som vyhral Hviezdoslavov Kubín, tak na teba kašlem.“

Takže vy ste nepatrili k tým triednym levom, čo hrajú na gitare a dievčatá ich zbožne počúvajú?
Nebol som taký. Vedieť zaujať dievčatá je zvláštny dar. Neviem, či sa to dá naučiť. Niektorí muži to jednoducho majú v sebe. Myslím, že treba vtipkovať.

Kto bola vaša naozajstná prvá láska?
Tá, ktorú som si potom zobral. Zora Kolínska. Vlastne to bolo prvé dievča, s ktorým som akože oficiálne chodil.

Takže, ako sa dá byť skutočnou celebritou a nezblbnúť?
Na to, aby ste zblbli, ani nemusíte byť celebritou. Toto nebezpečenstvo hrozí…vekom. Takže, keď jednoducho nechcete zblbnúť, je vždy dobré mať zdravý nadhľad nad vecou, ale to sa ľahko povie, takže ešte bezpečnejšie je mať vedľa seba niekoho, kto vám nedovolí, aby ste zblbli. Kto do vás neustále vyrýva.

Máte takých ľudí?
Mám. Svoju manželku. Tá mi to nedovolí. A už nehovorím o svojich dcérach, lebo pri nich jednoducho človek nemôže spyšnieť.

 

Redakcia

Zdroj:/ kniha: Milan Lasica, Lenže ja som iba komik, Rozhovory s Jánom Štrasserom

Facebook komentár