Bezradná žena v spodnom prádle stojaca pred preplnenou skriňou, áno, to som ja. Nemám si čo obliecť, zase. Poznáte to?

Stojím pred svojou obrovskou skriňou, ktorá je preplnená krásnymi vecami a môj pohľad kĺže po jednotlivých kúskoch. V pamäti si premietam plán dnešného dňa. Rokovanie, návšteva klienta. Hmmm, oblečiem si šaty? Áno, šaty vyhrávajú, sú ženské, šaty mi pristanú, cítim sa v nich dobre. A ktoré dnes vyzdvihnú moju ženskosť?

Vyťahujem zo skrine moje obľúbené šaty, počkať, počkať, tieto som mala nedávno. Keď som ich mala nedávno, tak si ich nemôžem obliecť, to by vyzeralo, že nemám čo nosiť. Smiešne, ja som predsa tá, ktorá podobné veci nerieši. Napriek tomu, šaty odkladám a vyberám zo skrine všetky možné kombinácie.

Spomeniem si na Vlaďku, Vlaďka je štylistka-kamarátka, ktorá mi mala upratať môj šatník. Upratať rozumej, odstrániť to, čo nosiť nebudem, nechať tam to, čo nosiť budem a dokúpiť to, čo mi po uprataní bude chýbať. Už sa strácate? Aj ja sa strácam. Strácam sa pred tou preplnenou skriňou a paradoxne si nemám čo obliecť. Bezradná žena v spodnom prádle. Ja a bezradná? Určite nie, ja predsa vždy všetko vyriešim, vybavím, zvládnem.
Pozriem na hodiny, čas naplánovaného stretnutia v kancelárii sa neúprosne blíži a ja stojím doma pred skriňou v spodnom prádle. Zajtra musím vstať skôr, alebo si pripraviť veci na oblečenie večer, hovorím si už po x-tý krát. Traduje sa, že slávny fyzik Albert Einstein mal niekoľko kusov rovnakého šedého obleku. Zakladateľ Apple Steve Jobs bol známy svojím tradičným čiernym rolákom, džínsami a teniskami. Americký prezident Barack Obama nosí len modré a šedé obleky. Čo si obliecť pre Alberta Einsteina a Steva Jobsa nebolo o každodennom rozhodovaní. Zostalo im potom mnoho času na iné dôležitejšie rozhodnutia. V mysli sa mi vybavuje hravá pieseň a teraz je ten správny čas zaspievať si ju. To nie je náhoda, že mi prišla na myseľ. Poznáte pieseň od Ewy Farnej – Mám boky jako skřín? Ak nie, musíte si ju pustiť!  Je tak oslobodzujúca. Pospevujem si túto oslobudzujúcu pieseň a vyberám zo skrine opäť moje obľúbené šaty, ktoré som mala nedávno oblečené. Teraz ma mrzí, že som si v obchode nekúpila tieto šaty vo všetkých farbách.

Potrebujem štylistku, ale tú si zavolám na upratanie skrine až keď budem vo forme. Byť vo forme znamená mať letnú váhu a tú letnú váhu chcem mať čo najskôr. Možno po uprataní mojej skrine tam ostanú len šaty a sukne :).

Šaty sú oblečené a ja si stále spievam tú oslobodzujúcu pieseň: “Moje máma mi říkala, neboj se maličká, moje máma mi říkala krásna jsi celičká… ” Odraz v zrkadle mi potvrdzuje to, čo si spievam, a tak vylúdim na tú krásku v zrkadle očarujúci úsmev a idem hľadať topánky a kabelku…

Berme život s ľahkosťou, potom taký aj bude :).

Vaša, tiež so štýlom, Katarína

PS: a úžasná pieseň od Ewy Farnej, ktorá ma vždy naladí :).