Anna si k trinástim narodeninám vyhliadla vytúžený darček, veľký diár, ktorý zbadala vo výklade papiernictva, hneď za ich domov v Amsterdame. V ňom zachytávala očami mladučkého dievčaťa hrôzostrašnú realitu a všetko to, čo sa okolo nej dialo.
Anna Franková sa narodila ako nemecká židovka 12. júna 1929 vo Frankfurte. Aby jej rodina unikla antisemitským zákonom Hitlera, presťahovali sa do Amsterdamu. Keď však Nemecko obsadilo Holandsko, bolo jasné, že čoskoro nastanú deportácie.
Pár týždňov po Anniných trinástich narodeninách sa celá rodina – otec Otto, matka Edith, staršia sestra Margot a Anna, presťahovali do úkrytu. Išlo o byt priamo nad kanceláriami firmy, kde jej otec pracoval. Byt v zadnom trakte mal tajný vchod ukrytý za posuvnou knižnicou. Spolu s Anninou rodinou zdieľali skrýšu ešte ďalší štyria ľudia.
Dva roky bez kontaktu s vonkajším svetom
Prežiť dva roky bez kontaktu s vonkajším svetom im dávala len nádej, že vojna skôr či neskôr skončí. Mladej dievčine Anne v ťažkých časoch pomáhala imaginárna kamarátka Kitty, ktorej svoje pocity a myšlienky vyjadrovala písaním do denníka. Na konci roku 1942 zaplnila všetky jeho stránky a tak písala do ďalších zošitov a na rôzne voľné papiere. Detailne popisovala život na pár metroch štvorcových. Nebolo to však vôbec jednoduché. Každodenné peripetie, dusná atmosféra, menila nálady ľudí v uzavretom priestore. Zvládať neustály strach z odhalenia skrýše, nemôcť nahlas plakať, či sa zasmiať, nebyť ani chvíľu osamote, bolo ťažkým pre všetkých ukrývajúcich sa. Dobrí ľudia, čo im tajne nosili jedlo a základné potreby, prinášali Anne zároveň aj knihy. Na tie netrpezlivo čakala. Ich čítaním si rozvíjala talent na písanie.
Buď milá a odvážna
,,Buď milá a odvážna“, napísaná poznámka na záložke jej posledného zošita z 1. augusta 1944. Už o tri dni bol úkryt odhalený a oni násilne odvlečení a zatknutí. Annu spolu so sestrou onedlho deportovali do koncentračného tábora Bergen – Belsen, kde žiaľ obe pred koncom vojny zomreli na týfus. Jediný, kto prežil holokaust, bol otec Otto.
Annine zápisky sa zachovali, boli uložené ako relikvie a na konci vojny odovzdané Ottovi. Ten povolil ich vydanie pod podmienkou, že vynechajú osobné časti. Prvé vydanie zápiskov bolo v roku 1947 pod názvom ,, Het Achterhuis“ /Zadný trakt/. Po vydaní denníka Otto Frank odpovedal mnohým čitateľom na ich otázky. Častokrát listy končil slovami:
Dúfam, že ťa Annin denník aj v budúcich rokoch bude inšpirovať, aby si v rámci možností, aké budeš mať, pokračoval v úsilí za zmierenie a mier.
Vaša Iwka
zdroj: Chiara Pasqualetti Johnson: Nejvlivnější ženy naší doby
