Najradšej by som sa opýtala – prečo kritizujete ľudí? Bohužiaľ, robím to aj ja a preto by nebolo fér, ak by som sa to pýtala len vás – pýtam sa to aj seba. Na jednej strane sa mi chce povedať, že je to v ľudskej náture a má s tým skúsenosť každý. Ak by náhodou táto veta aj pravdou bola, nemôže to byť pre mňa dôvod, aby som v tom (ne)veselo pokračovala ďalej. A vôbec – aké mám ja právo kritizovať druhých ľudí a hovoriť, či sú dobrými alebo zlými a či to, čo vykonali je správne alebo nesprávne? Hneď to cítim tak, že odpoveď na túto otázku je, že žiadne. Nemala by som to robiť a už vôbec nie, ak nechodím v ich topánkach.

Keď som bola mladšia a diskutovala som s niekým na vážnu tému a naše názory boli diametrálne odlišné, táto diskusia sa zvrtla na boj. Boj o to, kto má pravdu. Bojovala som častokrát (v dobrej viere) zo všetkých síl a snažila som sa protistrane predhadzovať (aspoň som si to tak myslela) nepriestrelné argumenty a čakala som, že vyhrám. To, že tam vôbec o žiadnu pravdu nešlo a že názor môjho oponenta bol rovnako dobrý, ako ten môj, to som vtedy takto nevidela. Častokrát to skončilo kritizovaním názoru toho druhého a niekedy aj totálnou nechuťou sa vôbec ďalej s tým človekom baviť. Načo, keď má hlúpe názory a nenechá si povedať??
Dnes je pre mňa takýto scenár viac než úsmevný a každý jeden názor, i keď s ním absolútne nesúhlasím, sa snažím rešpektovať. Okrem toho, že by to bola pekelná nuda, ak by sme všetci videli všetko rovnako, prišla by som o tú možnosť, aby ma niekto mohol niečo naučiť a možno mi ukázať, že existuje aj iná cesta, ktorá by mi ani vo sne nenapadla. Stalo sa mi to už veľakrát a za každé jedno takéto poznanie som veľmi vďačná, pretože ma to obohacuje.

Prečo kritizujeme ľudí? Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, mnohí z nás to robia preto, aby sa cítili lepšie. Vlastné boliestky prehltneme lepšie, ak po ceste niekoho skritizujeme. A veľa razy som už videla, že ak mal niekto „deň blbec“, kritikou a súdmi nešetril. Vtedy vedia byť všetci a všetko zlé. Problematické na tom najviac bude asi to, že ak by sme namiesto štipľavých poznámok mali nahliadnuť do svojho vlastného vnútra, môže niektorým prísť nevoľno. A predsa človek prská a kritizuje tie vlastnosti na tom druhom, ktoré sú mu tak dôverne známe. Pretože upratať niekoľkoročný bordel môže byť tak boľavé, že chrstnúť niekomu do tváre to, aký je nemožný, sa môže na prvý pohľad zdať ľahším.

Napadá mi úplne jednoduchý návod. Predtým, než príde tá chuť kritizovať niekoho iného, skúsim sa zamyslieť nad tým, či tú moju energiu venovanú do kritiky, neviem zužitkovať lepšie. A na záver – ak nevieš povedať niečo pekné, radšej mlč! 🙂

Lu

Prečítajte si tiež: 4 dohody, ktoré môžu zmeniť váš život navždy