Z princípu úplatky neuznávam

Dlhé čakania v čakárni som priam neznášala… Dvanásť rokov žiaľ pravidelne chodíme po rôznych vyšetreniach, vysedávame v čakárni a dúfame, že práve teraz príde rad na nás. Dávnejšie som sa hnevala na tých, ktorí vošli do čakárne s plnými taškami a hneď klopkali na dvere. Predbehli aj päť, šesť na hodinu objednaných pacientov a spokojne vychádzali z ambulancie na prázdno.

Veľakrát ma to rozčuľovalo. Jedného dňa som si však uvedomila, že vlastne môžem byť šťastná, keď mám čas čakať v čakárni. Samozrejme nie je to výhra, radšej by som sedela niekde inde so šálkou lahodného čaju… Ale keď už potrebujem to vyšetrenie absolvovať, tak čakám…

Mám jednu známu. Príjemná ženská. Ale keď príde reč na lekárov, hneď sa mi, ako sa hovorieva, „nožík vo vrecku otvára“. Keď začne hovoriť o tom, ako sestričke zavolá a vybaví okamžite akékoľvek vyšetrenie… Samozrejme nie je to zadarmo. Táto známa nosí päť kíl klobás, vraj, aby dobre „poriešila“ a „zavďačila sa“ na celý rok. Druhá známa rôzne bonboniéry z luxusných predajní maškŕt a iné drobné pozornosti.

Z princípu tieto veci neuznávam. Sama som mala milión možností uľahčiť si pri našej diagnóze kopec vyšetrení. Ale stále som brala, že povolanie lekára je jeho životné poslanie. Vážim si lekárov, vážim si ich prácu a som im vďačná za mnoho.

Nechcem nadávať na zdravotníctvo, to vôbec nie. Chcem poukázať na tých, ktorí pravidelne niečo týmto pracovníkom (ktorí mimochodom berú za svoju prácu plat) niečo pchajú. Vnucujú sa svojim podarúnkom, ktorý v taške majú. Doba je žiaľ tak rýchla, že sami pacienti naučili lekárov prijímať tieto dary. Všetka česť tým lekárom, ktorí sa rozhodli byť etickí a pristupujú k svojej práci zodpovedne bez nároku na úplatok.

Skúsme sa zamyslieť. Skúsme si vážiť prácu iného. Nenadraďujme sa a nemajme pocit, že tá naša práca je dôležitejšia. Však bez niektorých lekárov by sme tu možno niektorí už ani neboli…

Skúsme si ten čas v čakárni užiť, len tak pre seba. Nenáhlime sa toľko. Zastavme sa na chvíľu. Prehoďme pár slov s inými pacientami, prípadne prečítajme časopis. A za ušetrené peniaze radšej zoberme deti na zmrzlinu, alebo rodičov do kaviarne na kávu.

Viki

Facebook komentár
Viki Fľaková

Viki Fľaková

Vo všetkých situáciach sa snažím nachádzať to dobré. Občas je to ťažké, ale to je predsa to životné dobrodružstvo.