V susedstve žili dve rodiny. V jednej rodine boli sústavne hádky, a v druhej spolu žili v  mieri a v pokoji.

Jedného dňa, cítiac žiarlivosť na milú a hrejivú atmosféru susedskej rodiny, povedal muž žene:

– Choď k susedom a pozri sa, čo robia inak, keď majú doma takú pohodu.

Žena išla k susedom, skryla sa a začala sa dívať. Videla susedu, ktorá umývala podlahu v miestnosti. Naraz susedu niečo vyrušilo a rozbehla sa preč. V tom istom čase išiel okolo sused, nevšimol si vedro s vodou, zakopol oň a voda sa rozliala po miestnosti.

Žena zo svojej skrýše pozorovala, čo sa bude diať. Myslela si, že sa susedia začnú hádať, ale prekvapená počula len ich pekný rozhovor.

– Prepáč, láska, je to moja chyba, zabudla som vedro na podlahe.

– Nie, je to moja chyba. Nezbadal som ho.

 

Žena sa vrátila domov a povedala mužovi:

– Pochopila som, čo je to mať doma pohodu.

– My sa vždy hádame, kto bude mať pravdu, zatiaľ čo oni nehádžu vinu jeden na druhého, ale každý sa učí zo svojich chýb sám.

 

Prečítajte si tiež: