Tanec spája, hudba zbližuje!

O tom, že tanec spája, niet žiadnych pochýb. Môžu o tom hovoriť prevažne tí, ktorí netancujú sami, ale s niekým. Tí, ktorí milujú spoločné rytmické pohyby na parkete. Môže ísť o pár, alebo o malú či veľkú skupinu. Tanec je krásne vlnenie sa za sprievodu hudby. Možno takej, ktorá hrá len vo vašich srdciach a hovorí si Láska. A možno sa vlníte v rytmoch latina, salsy či zumby. A možno pri tanci máte pustené disco, rap alebo hip-hop.
Ja som si prešla rôznymi tanečnými štýlmi. V detstve som tancovala latinsko-americké a štandardné tance. Neskôr som sa pridala k tanečnej skupine zameranej na disco a zotrvala som tam celú mladosť. Ako som dospievala a začala riešiť svoj život, svoj domov, svoju rodinu, nedopriala som si už viac čas pre seba.
Ruku na srdce, povedzte kto z vás robí dnes v dospelosti to, čo intenzívne robil ako mladý? Niečo, čo ho zaujímalo, čo miloval, čomu venoval kus svojho života?

Nám sa to podarilo! Zasadla domáca porada, zladili sme možné aj nemožné v rozhodnutí ísť za niečím, čo sme tak milovali. Začali sme opäť tancovať, a to rovno súťažne. Vrátili sme sa k pravidelným tréningom, k sústredeniam, k tanečnému parketu. Opäť tancujeme v tanečnej skupine, ktorá prežila naše dospievanie a vychováva nových a nových úspešných tanečníkov. A po dvoch sezónach priznávam, že to bola tá správna voľba! 

Prvé tréningy, kde sme postupne rozhýbavali svoje telá, sme si všimli, že telo sa skladá zo svalov. Zistili sme, že kopec z nich vôbec v bežnom živote nepoužívame a normálne – nenormálne bolia! Svalovica, ktorá nás sprevádzala, jasne dávala najavo, že už dávno nie sme až takí mladí a ohybní, ako sa tvárime.

Po prvých tréningoch sme zvažovali či to vôbec má nejaký význam. Mali sme chuť zabaliť to. Zotrvaním sme však začali postupne spájať tanečné kroky a zistili sme, že naše hlavy ich nestíhajú spracovať. Zrazu sme si nevedeli spomenúť aký prvok má ísť. Tu sme si uvedomili, že telo a vek neoklameme…
Keď sme však vydržali až do konca celého nácviku, pochopili sme, že to stojí za TO. Zrazu pretancujeme celé tri minúty a dokonca niekedy aj bez chýb. Teraz nás to naozaj začalo celé baviť! A keď vystupujeme v žiari reflektorov na pódiu, kde v hľadisku sedí obecenstvo, ktoré je zvedavé čo my ako “tanečný dôchodcovia” predvedieme, tak to je pocit…

Zožať potlesk na konci nášho vystúpenia je dokonalá radosť. Čakať na výsledky poroty je dokonalý adrenalín. Je nádherné stáť opäť na vrchole toho, čo nás kedysi robilo šťastnými. Je skvelé robiť niečo, čo máme roky hlboko v srdci.
Ak sa rozhodnete vrátiť k niečomu, čo ste aktívne robili v mladosti, tak neverte tomu, že to bude ľahké. Bude to ťažké, ale zároveň nádherné. Budete posúvať hranice svoje a zároveň hranice svojich blízkych. Vaše deti zrazu zistia, že svet sa netočí len okolo nich. Zistia, že aj rodič sa dokáže točiť. Točiť v inom víre ako len domácnosť, škôlka, škola, práca…

Zrazu budete dokonalý “menežér”, pretože váš chtíč bude robiť všetko pre to, aby ste  dokonalo zladili denný kolotoč s tréningom. K tréningom a spolubojovníkom na parkete sa správate tak zodpovedne ako nikdy v mladosti. Všetky nácviky beriete vážnejšie, ako keď ste mali násť.
Nie je to sebeckosť, že ukrojíte pár hodín v týždni len pre seba. Je to aj láska k rodine, pretože riadne vytočený rodič v rytmoch hudby je šťastný rodič. A keď je šťastný rodič, je šťastná celá rodina.

Tak rozsievajme ďalej šťastie! Robme to, čo nás baví!

A ako najväčšiu devízu berte to, že sa začnete stretávať s ľuďmi, ktorí patrili do vašej minulosti. Prídu aj noví ľudia. A hlavne nebude to len o vás, ale o celých rodinách. V našej skupine sme z hŕstky tanečníkov nekonečná rodina – a to je TO, čo ma pri srdci naozaj hreje. To je dôkaz toho, že tanec naozaj spája.

Viki

Prečítajte si tiež: Čo s tým čo nás tlačí?