Dnešný deň je ako stvorený pre snenie a nostalgiu. Oblaky takmer až na zemi, celodenné prítmie, vytrvalý dážď, do ktorého sa človeku ani nos nechce vystrčiť. A chlad. Tak trochu je to pripomienka, že jeseň sa blíži.
Ak si viete v tomto počasí poradiť s clivotou, ktorá vás chytá, máte môj velikánsky obdiv. Mne dnes nepomohol ani osvedčený playlist s jednoduchým a všetkovypovedajúcim názvom “Happy”.
A tak som sa pustila do ďalšej osvedčenej náladudvíhajúcej veci a tou je listovanie si v obľúbených knihách. Mám obľúbené knihy, ktoré mi pripomínajú určité obdobia života. Pri lovení v poličke našej knižnice, som našla dlhozabudnutú knihu, znovu objavenú len nedávno. Držala ma “nad vodou” v období, kedy som rozhodovala o svojej ďalšej životnej cestičke, s ďalším človekom.
Možno ju poznáte, možno nie. Autor je Jacques Prévert a pár básní mám odložených na dne svojej duše až dodnes…
Toto je jedna z nich:
Tá láska.
Tá láska
Taká prudká
Taká krehká
Taká nežná
Taká zúfalá
Tá láska sen
Krásny jak deň
Zlá ako čas
Keď je zlý čas
Tá láska opravdivá v nás
Tá láska taká krásna
Taká šťastná
Taká radostná
A smiešna tak
Ako keď dieťa vo tme drví strach
A taká vedomá si svojej moci
Ako keď pokojne muž kráča v noci
Tá láska ktorá iných desila
Museli hovoriť
Museli zblednúť
Tá láska vystriehnutá
Lebo sme na ňu striehli
Prenasledovaná ranená pošliapaná dobytá
popretá zabudnutá
Lebo sme ju prenasledovali ranili pošliapali
dobili popreli a zabudli
Tá láska celkom celá
A stále živá
Zaliata celá slnkom
To je láska tvoja
To je láska moja
Tá čo bola
Tá vec vždy nová
A nikdy nezmenená
Taká opravdivá ako bylina
Taká trasľavá ako vták
Taká teplá a živá ako leto
Môžeme obidvaja
Odchádzať prichádzať
Môžeme zabúdať
Môžeme znovu zaspať
Zbudiť sa trpieť zostarnúť
A opäť zaspať
O smrti snívať
Zobudiť sa usmievať sa smiať
A omladnúť.
Naša láska tu zostáva
Jak mula zanovitá
A živá ako túžba
Ukrutná ako pamäť
Naivná ako ľútosť
Nežná ako spomienka
Studená ako mramor
Krásna ako deň
Krehká ako dieťa taká krása
Hľadí na nás a usmieva sa
Mlčky sa s nami zhovára
A ja ju počúvam a mráz ma striasa
A kričím
Kričím za teba
Kričím za seba
Veľmi ťa prosím
Za teba za seba za všetkých čo sa milujú
A čo sa milovali
Áno ja kričím na ňu
Za teba za seba a za všetkých
Aj za tých ktorých nepoznám
Zostaň tam
Tam kde si
Tam kde si bola kedysi
Zostaň tam
Nehni sa
Neodchádzaj
My čo sme sa milovali
Na teba sme zabúdali
Ty na nás nezabudni
Mali sme iba teba na svete
Nedopusť aby sme ochladli
Oveľa ďalej vždy
A hocikde
Daj o sebe vedieť
A oveľa neskôr kdesi pri lese
V húštine pamäti
Náhle vstaň
Podaj nám svoju dlaň
A zachráň nás.
(z knihy Láska, vydal Slovenský spisovateľ, a.s., preklad Vladimír Reisel)
