Feminizmus je ešte i dnes kontroverznou témou, ktorá je spätá s rodovou rovnosťou. Aký postoj k týmto témam majú naše političky a politici sme zisťovali položením deviatich otázok na danú tému. Pestrosť ich názorov či postojov si môžete prečítať v dvanástich rozhovoroch, ktoré budú postupne uverejňované. Tento je v poradí druhý.
Feminizmus, rodová rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska a tiež ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru boli súčasťou otázok, na ktoré nám odpovedal JURAJ BLANÁR poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda strany SMER-SD.
“Ako vnímate feminizmus?”
Vážim si ženy, ktoré cítia poslanie vo svojom živote. A vôbec tým nerozlišujem medzi materstvom alebo vedeckou kariérou. Ak sú ženy presvedčené o svojom poslaní a idú za ním, tak je to dobré a taký feminizmus určite vítam.
“Čo si predstavujete pod pojmom rodová rovnosť?”
Viete, často sa hovorí o rodovej rovnosti len z pohľadu žien, ale je to celospoločenská a všeľudská téma. Áno, sú oblasti, kde by nemali byť robené rozdiely medzi tým, či ide o mužov alebo ženy. Považujem za neprijateľné, ak za rovnakú prácu dostávajú vyššie mzdy muži ako ženy. Patrí k agende sociálnej demokracie aj zabezpečenie rovnoprávnosti, a to nielen vo vzťahu medzi rovnakou prácou v rôznych štátoch EÚ, ale aj medzi pohlaviami.
“Aká je Vaša osobná angažovanosť vo vzťahu k uplatňovaniu rodového hľadiska?”
Pôsobím v parlamente a hlasovaním som prispel k nejednému zákonu, ktorý upravoval pôsobenie mužov či žien, ktorý zabezpečoval ochranu blízkych osôb, a osobne si myslím, že je to téma na rok, ak nie desaťročia. Dnes môžete niečo upraviť v nejakom zákone a o pár rokov spoločenské zmeny prinesú ďalšie požiadavky či potreby na úpravu. Kedysi sme tak intenzívne neriešili príplatky za prácu cez víkendy, čo sa týka mnohých žien, ale život ukázal, že sa to stalo témou týchto dní.
“Pocítili ste niekedy rodovú nerovnosť?”
Žijeme na Slovensku, sme členmi Európskej únie, a napriek tomu narážame na rôzne nerovnosti. Niektoré sú tu, dá sa povedať historicky dané. Napríklad v obchodoch prevažujú predavačky alebo v školách učiteľky. A to je práve to, čo som spomínal pred chvíľou, že sú tu nerovnosti nielen z pohľadu žien, ale aj mužov. No ako toto vyriešiť. To, čo môžeme zmeniť, je spravodlivosť pre ženy v odmeňovaní, a tiež v tom, aby neboli diskriminované pri výbere na pozície, ktoré doteraz možno neboli typicky ženské. Aj toto je stereotyp, ktorý by sme ako moderná spoločnosť mali prekonávať.
“Obracajú sa na Vás Vaši voliči s problémami týkajúcimi sa rodovej rovnosti?”
Často chodím do regiónov, som v kontakte s ľuďmi a rozprávame sa o rôznych témach. Počúvam príbehy žien, ktoré spoločnosť nechápe, ak sa rozhodnú pre budovanie si svojej kariéry, a je pritom jedno, či v podnikaní alebo samospráve. Nuž, tu by sme si mali všetci odpovedať, či sme dostatočne tolerantní k svojmu okoliu, či nás neovládajú zastarané stereotypy a či nevieme prispieť k tomu, aby sa každý – vrátane žien – cítil na Slovensku podporovaný vo svojom konaní.
“Zahŕňa politický program Vašej strany aj otázku rodovej rovnosti?”
Dávam do pozornosti programové vyhlásenie vlády SR, ktoré v časti sociálna politika jasne deklaruje záväzok venovať náležitú pozornosť aj znižovaniu nerovností medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach verejného i súkromného života v zmysle prijatých strategických dokumentov a medzinárodných záväzkov SR. V tejto súvislosti sa osobitne zameria na potieranie násilia na ženách, napríklad rozvojom služieb a opatrení na predchádzanie a postihovanie násilia na ženách a domáceho násilia, ale aj celospoločenskou diskusiou o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa dotýkajú manželstva, rodiny či násilia na ženách a deťoch.
“Je Vašou osobnou víziou, aby uplatňovanie rodového hľadiska dospelo k rodovej rovnosti?”
Stotožňujem sa s programovým vyhlásením vlády, ktorá postupne mení legislatívu, napríklad v rámci trestného zákonníka prebehlo už viacero právnych úprav v boji proti násiliu páchanom na ženách.
“Čo by bolo pre Vás zásadné vo vzťahu k rodovej rovnosti pri formulácii politiky?”
Ako som už odpovedal – tolerancia nás všetkých ku všetkým.
“Bola by ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru pre našu krajinu prínosom?”
Slovensko v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách patrí medzi tie lepšie krajiny, ktoré už majú legislatívu v mnohých týchto oblastiach upravenú, avšak vždy je čo zlepšovať a vláda SR sa zaviazala, že zapracuje do zákonov aj podnety z Istanbulského dohovoru, ktoré napomôžu ďalej eliminovať tieto negatívne javy.
