Veľký piatok a magická moc veľkonočných dní

Veľký piatok, je najvýznamnejší sviatok kresťanskej cirkvi v roku. Deň, ktorý pripomína utrpenia a ukrižovanie Ježiša Krista na kríži. Platí prísny pôst a nejedáva sa mäso. Na znak pokánia, v minulosti mali veriaci iba jedno jedlo za deň, niekedy len vodu a chlieb. Tento deň patrí hlavne duchovnému rozvoju.

Tak ako na Zelený štvrtok, aj na Veľký piatok sa verilo v zázračnú silu vody a chorí ľudia sa chodili ráno umývať do potoka. Verilo sa, že voda je liečivá len pred východom slnka, pokým nad potokom nepreletí vtáčik. Ženy a dievčatá si v nej umývali tvár, aby mali krásnu a hebkú pleť. K vode sa privádzali i hospodárske zvieratá, kone, aby boli mocné a zdravé.

Zvyky a tradície sa v tento deň na Slovensku rôznili.
Gazdovia na Veľký piatok značkovali ovce. Boli presvedčení, že ovce cítia menej bolesti a rany sa im rýchlejšie zahoja. Tak, ako sa mali rýchlejšie zahojiť rany ovciam, mali sa rýchlo hojiť aj mladým stromčekom, ktoré sa mohli v tento deň štepiť.

Na Veľký piatok sa smel siať iba mak, dúfalo sa, že potom nesčervivie. Pri siatí však musela mať gazdiná zatvorené ústa, aby jej vrabce makovičky neotvárali… 🙂
Inak platil zákaz na akúkoľvek prácu na poli. Nemohlo sa orať, sadiť, proste so zemou ,,hýbať“, pretože by sa v nej nič neurodilo.

,,Ak na Veľký piatok prší, treba sa obávať suchého roka: Veľki piatęk dəžďəvỵ, robi ročęk žỵžňivỵ.“

 Aj mladé dievčence, poznali magickú moc veľkonočných dní

Napríklad na Veľký piatok si chodili česať vlasy pod vŕby. Dievčina, ktorá sa pod vŕbou česala a zaplietla si kúsok kôry do vrkoča, mala mať dlhé a zdravé vlasy. Ak však chceli vedieť niečo o svojom vydaji, hádzali jedľové vetvičky do vody. Voda, čo ju niesla po prúde, znamenala, že dievča sa vydá vo vlastnej dedine. Ak ju vír otočil inam, mala ísť za nevestu ďalej z domu.

Na Veľký piatok sa nesmela prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou.

A čo robili chlapci?

Tí sa vraj chodili do potoka potápať a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po takomto rituáli ich nemali bolieť zuby.

Na Veľký piatok sa začali zbierať prvé liečivé byliny. Verilo sa tiež, že poklady ukryté v zemi sa odkrývajú.

V deň pôstu sa zvykli jesť múčne jedlá, ako napríklad šúľance alebo pupáky s makom. Šúľali sa veľké a hrubé, aby také narástli aj klasy. Strava bola podobná, ako na Zelený štvrtok. Avšak na znak pokánia mali veriaci v minulosti iba jedno jedlo za deň, niekedy len vodu a chlieb.

Veľká noc je symbol života, plodnosti, vytrvalosti, sily a prebúdzania sa prírody. I keď tieto krásne sviatky už nemajú až takú podobu ako v minulosti, stále sú významnou udalosťou v roku.

K veľkonočným symbolom patria:

Baránok
V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery je baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž
Je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním.

Oheň
Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

Sviečka
Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista. Symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka tzv.,,paškál“ od ohňa v kostole.

Vajíčko
Je zárodok života, v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia.

Zajačik a korbáč
Oba majú pravdepodobne pôvod v starých pohanských zvykoch. Zajačik je oslavou príchodu jari.

 

Vaša Iwka

 

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.