Theodora, bola najvplyvnejšou ženou v Byzantskej ríši
Z chudobnej kurtizány sa stala silná cisárovná, ktorá bojovala za práva žien. Zaslúžila sa o to, aby sa ženy stali po smrti svojich rodičov a manželov právoplatnými dedičkami, čo dovtedy nebolo možné.
Narodila sa približne okolo roku 497 až 510. Theodora bola z Cypru a do Konštantínopolu prišla so svojimi rodičmi ešte ako dieťa. Pochádzala z chudobných pomerov a jej otec bol chovateľ a krotiteľ dravých zvierat. Keďže otec cvičil medvede, bola aréna slúžiaca na preteky dvojkolesových vozíkov tzv. Hipodróm, jej domovom. Po smrti otca sa jej matka vydala znova. Opäť za krotiteľa zvierat.
Theodora sa ako mladé a krásne dievča stala herečkou a tanečníčkou, čo v tej dobe znamenalo zároveň aj kurtizánou. Vystupovala v rôznych pantomímach s témami antických bájí. Preslávila sa hlavne vystúpením Lédy, ktorú zvádzal Dios, v podobe labute.
O niečo neskôr sa zoznámila s následníkom trónu Justiniánom, synovcom a budúcim dedičom cisára Justina. Bola to medzi nimi láska na prvý pohľad. Justiniánovi nevadil ani jej chudobný pôvod. A nielen pôvod, ale ani jej povesť.
V tom čase bolo nemožné, aby sa vysokopostavený muž sobášil s ,,herečkou“
A pretože minulosť Theodory sa zmeniť už nedala, museli sa zmeniť zákony. V roku 523 sa nakoniec vydala za Justiniána, ktorý sa stal cisárom. Bola jeho najväčšou životnou oporou. Theodora a Justinián si rozumeli veľmi dobre. Cisárovná svojho manžela ovplyvňovala v mnohých smeroch. Bola najvplyvnejšou ženou v histórii impéria, v Byzantskej ríši.
Mala silný vplyv na politické rozhodnutia ríše
Justinián s Theodorou konzultoval všetky vyhlásenia zákonov.
Na začiatku vlády to však mali ťažké. Hranice ríše boli narušované susedmi. A iba päť rokov po nástupe na trón, sa cisár musel vyrovnať s povstaním. Justinián chcel najskôr so vzbúrencami vyjednávať, ale keď sa povstanie rozšírilo, podľahol panike. Jeho radcovia mu odporúčali opustiť mesto, no Theodora ho zastavila. Prehovorila o význame cisárskeho majestátu a manžela upozornila, že ak utečie raz, bude utekať celý život.
Ukázala sa, ako aj mnohokrát potom, že je nielen múdra a krásna, ale aj veľmi odvážna. V ríši nastalo krviprelievanie, ale Justinián si tak zaistil ďalších 33 rokov pokojnej vlády.
Theodora ako cisárovná naprávala krivdy v spoločnosti a bojovala za práva žien. Uzákonila niekoľko nových zákonov.
Jej zákony umožňovali, aby neverné ženy už neboli zabíjané a nechcené deti odkladané, aby ženy nesmeli byť nútené k prostitúcii.
Theodora vplývala aj na mnohé ďalšie reformy.
Stavala kláštory a zatvárala verejné domy. Ženy sa stávali po smrti svojich rodičov a manželov právoplatnými dedičkami, čo dovtedy nebolo možné. Theodora a Justinián žili spolu šťastne, ale nemali žiadne deti. Theodora bola cisárovnou v Byzantskej ríši od roku 527 až do roku 548. Zomrela 28. júna 548.
Spomienkou na cisárovnú sú mozaiky v ,,Chráme božej múdrosti – Hagia Sofia“, ktoré zachytávajú jej pôvab a krásu.
V chráme, ktorý v tom čase bol najväčším chrámom. Theodora a Justinián sa v ňom zosobášili, no po siedmich rokoch ho povstalci zničili. Justinián dal postaviť nový chrám, na tom istom mieste a dal ho aj vysvätiť.
Pozn. ,,Hagia Sofia“ je turecký ôsmy div sveta.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Amazonky vládli mužom
Zdroj:/http://www.magistra-historia.sk/cisarovna-theodora/
Foto:/ Císařovna Theodora Autor: Koláž Šíp
