Hatšepsut, alebo Hatšepsovet bola faraónkou v starom Egypte. Najmocnejšia panovníčka starovekého sveta, ktorej dvorný architekt staval pre ňu tie najúžasnejšie stavby. Žena s bradou, v mužskom oblečení, ktorá vládla 22 rokov. Úžasná, pozoruhodná faraónka, ktorej egyptské klenoty obdivujeme aj dnes.
Patrila do 18. dynastie a vládla v rozmedzí približne 1490 – 1468 p. n. l. Bola dcérou Thutmosa I. a jeho manželky kráľovnej Ahmose. Už od detstva sa zaujímala o kráľovské záležitosti. Po smrti svojho otca sa vydala za svojho polovičného brata Thutmosa II. a stala sa kráľovskou manželkou. Po smrti manžela musel byť vymenovaný nový vládca Egypta. Na trón mal nastúpiť syn jednej z vedľajších manželiek, či háremových dám Thutmoseho II., ktorý sa volal Thutmose III. Lenže mladý Thutmose lll. nebol plnoletý, no zároveň sa nechcel vzdať trónu. Spor medzi nimi sa skončil napokon tak, že uznal Hatšepsut počas svojej neplnoletosti za regentku a ona jeho za svojho spoluvládcu.
V tej dobe sa so ženou na tróne nepočítalo, preto sa titulovala ako „kráľ“ a hovorila o sebe len v mužskom rode. Počas vlády odstránila všetky ženské znaky a vystupovala so všetkými symbolmi kráľovskej moci. Na verejnosti nosila mužské oblečenie a tzv. panovnícku „božskú bradu“. Tá bola symbolom dôstojnosti.
Kráľovná Hatšepsut vládla mierumilovne, pretože neviedla žiadne vojny, iba jednu menšiu na zabezpečenie južných hraníc Egypta v Núbii. Plne sa venovala vnútornému rozvoju krajiny. V zahraničných stykoch sa správala podľa zásady, že s blízkymi i s ďalekými krajinami je lepšie obchodovať, než viesť vojny. Hlavným kráľovniným poradcom bol architekt Senenmut.
Nebol len obyčajným dvorným hospodárom, ale údajne aj jej milencom, ktorý mal záľubu v astronómii. Kráľovná podporovala obchod a umenie. Zameriavala sa predovšetkým na stavebnú činnosť. Dala dokončiť nákladnú obnovu miest a chrámov, zničených za dlhej okupácie krajiny ázijskými Hyksósmi. Tiež podporovala budovanie zavlažovacích zariadení, ťažbu v baniach, lomoch a rozvoj kovovýroby. Organizovala veľké obchodné výpravy do Puntu, dnešné Somálsko a na Krétu, odkiaľ si nechala voziť exotické výrobky a voňavé látky. Hatšepsut sa stala faraónkou na 22 rokov, až do svojej smrti. Nevie sa, ako zomrela. Je možné, že sa o to pričinil Thutmose lll. Ale sú aj dohady aj o neúmyselnej otrave jedom, ktorým si liečila kožné ochorenie.
Keď sa po jej smrti konečne stal Thutmose III. kráľom, rozkázal z hnevu zničiť meno mŕtvej kráľovnej zo všetkých reliéfov a nápisov, aby ju tak vymazal z histórie a z pamäti ľudstva. Mala to byť pomsta za jeho dlhé roky čakania na vládnutie. Avšak kamenári jeho rozkaz dôsledne nevykonali, a tak sa na mnohých miestach jej meno zachovalo aj s jej trónnym menom Maatkare. A s ním aj pamiatka na kráľovnú.
Hrobka Hatšepsut bola objavená v Údolí kráľov. Zo všetkých tamojších hrobiek má najdlhšiu vstupnú chodbu, vyše 200 metrov a zároveň najhlbšiu, 100 metrov. Našiel sa v nej Hatšepsutin sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmosa I. Sôch s jej podobizňou sa zachovalo málo, pretože väčšina padla za obeť pomste Thutmosa III.
Ako vyzerala Hatšepsut?
Sochy kráľovnej vyzerajú podobne, no v mnohom sú odlišné. Hoci má na niektorých ,,božskú bradu“, vidno tam aj jemné ženské rysy. Jej drobná tvár s nádychom úsmevu hovorí, že Hatšepsut musela byť nádherná žena. Na všetkých sochách má totiž krásne vymodelované prsia a mladú postavu.
Hatšepsutine stavby
Za svojej vlády nechala veľmi pekne prestavať svoje kráľovské mesto Vaset (Téby), kde sú aj najvýznamnejšie pamiatky. Svoje stavby dala vyzdobiť sochami a farebnými reliéfmi.„Chcem obelisk. Nie jeden, ale dva,“ prikázala vraj kráľovná Senenmutovi. Ten nelenil a osobne dohliadol na spracovanie kameňov v lomoch, dopravu a vztýčenie dvoch obeliskov v Karnaku. Dodnes nie je celkom jasné, ako starí Egypťania bez akejkoľvek modernej techniky dokázali tenké kamenné stĺpy stavať až k nebu, bez toho aby sa zlomili. Vztýčenie obeliskov si tak mohol dovoliť naozaj len mocný a bohatý faraón. A takou Hatšepsut bola. Svojho architekta poverila, aby jej vybudoval veľkolepý zádušný chrám vytesaný do skaly pri vstupe do Údolia kráľov v Dér-el-Bahrí. Vznikla tak jedna z najúchvatnejších staviteľských pamiatok stredoveku, známa aj pod menom chrám ,,Najposvätnejší z posvätných“.
Vaša Iwka
Zdroj:/https://www.egyptologie.cz/46/hatsepsut/
Foto:/http://extrastory.cz/polaci-odkryvaji-neznamy-chram-egyptske-kralovny-hatsepsut.html
