Po prvom prečítaní iba vzdelaní ľudia sú slobodní sa vo mne začali miešať rôzne pocity. Najprv, že to nie je pravda, potom že aj áno, ak …
Je to citát, ktorý povedal grécky filozof Epiktetos, samozrejme bez otáznika.
Vzdelanie nepovažujem len za vedomosti, ktoré človek získa v škole alebo v práci – vzdelávanie je pre mňa celoživotný proces, ktorý začína od maličkého mala a skončiť by mohol niekde na smrteľnej posteli.
Celoživotné získavanie skúseností a vlastný sebarozvoj, sebavzdelávanie – to je jednoducho výzva. Miestami táto cesta vlastného (ne)dobrovoľného vzdelávania môže mať trpkú príchuť, no podľa Epikteta by mala priniesť zaslúžené ovocie – slobodu.
Sloboda je niečo, čo je úplne prirodzené a hádam nepoznám človeka, ktorý by si prial byť neslobodným. Patrí k základným spoločenským hodnotám. Je veľmi ťažké definovať slobodu, najmä preto, že každý si pod týmto slovom môžeme predstaviť čosi iné. Pre jedného je slobodou to, že si môže robiť čo chce a kedy chce. Pre druhého môže byť slobodou už len to, že nemusí robiť to, čo nechce.
A keďže slobodu môže každý vnímať subjektívne a inak, tak je veľmi ťažké vôbec zodpovedať otázku, či sú teda iba vzdelaní ľudia slobodnými?
Na jednej strane, ak človek rozvíja svoju osobnosť a seba samého, môže mu to priniesť úplne nové skúsenosti, zážitky a poznania. Môže sa naučiť a pochopiť veci, ktoré mu otvoria brány slobody. Inej, ako poznal doteraz.
Na strane druhej, možno práve čím človek toho viac vie, tým sa dozvedá, ako veľa toho ešte nevie a že je nemožné vedieť všetko (i keď niekedy mám z niektorých pocit, že vedia všetko o všetkom a všetko o všetkých 🙂 …). A to môže spôsobiť, že človek na základe určitých informácií stratí ilúzie a sladká nevedomosť a pocit slobody sa vytratí. V takom prípade je možno naozaj niekedy lepšie nevedieť?
Lu
Prečítajte si tiež: Prečo je vzdelávanie sa dôležité?
