Ilúzia pravdy

pravda

Opakovanie vidíme všade – reklamy, politika, médiá … no dokáže nás skutočne presvedčiť? Pozrime sa, ako sa na opakovanie pozerajú psychologické štúdie.

Znova a znova vidíme reklamy na produkty. Politici donekonečna opakujú to isté ( hoci to často nemá nič do činenia s otázkou, ktorú sme im položili). A novinári nám predkladajú tie isté názory deň čo deň.

Môže byť takéto opakovanie v skutočnosti presvedčivé?

Znie to príliš jednoducho, aby obyčajné opakovanie presvedčivej správy malo pozitívny vplyv na jej dosah, no táto skutočnosť bola opakovanie zistená v psychologických výskumoch. Opakovanie je jednou z najľahších a najrozšírenejších metód presvedčovania. Dokonca je tak obyčajná, že často zabúdame, akú môže mať silu.

Ľudia hodnotili výroky, ktoré boli aspoň raz zopakované ako valídnejšie než tie, ktoré počuli po prvý krát.  Dokonca aj  výroky človeka, ktorý im opakovane klamal, hodnotili ako pravdivejšie, pokiaľ boli tieto výroky opakované. (Begg a kol., 1992).

A naopak – pokiaľ si myslíme, že niečo môže byť pravda, máme tendenciu byť o tom viac presvedčení. Štúdie ukázali, že ľudia sú viac ovládaní vtedy, keď počujú vetu, názor či presvedčivú správu viac ako jeden raz.

 

Ľahké porozumieť = pravdivé

Toto psychológovia nazývajú efektom ilúzie pravdy a vychádza to z pocitu familiarity, určitej blízkosti. Pokiaľ sme správe vystavení znova a znova, stáva sa pre nás známou. A ľudský mozog funguje na princípe čo je známe, to je pravdivé.  Známe veci potrebujú menej úsilia na ich preskúmanie a prinášajú  pocit úľavy zo spoznania neznámeho ( volá sa to kognitívna fluencia) . Politici vedia, že nie je veľký rozdiel medzi skutočnou pravdou a ilúziou pravdy.  A keďže ilúziu je tak ľahké vyprodukovať, kto by sa obťažoval pravdou?

Presný protiklad navonok príjemnej správy je takisto pravdivý. No ak sa nám niečo zle počúva, máme tendenciu veriť tomu menej.

Niektoré štúdie skúmali, koľko opakovaní správy je potrebné k tomu, aby správa dosiahla maximálny účinok. Výsledky ukázali, že ľudia mali najväčšiu dôveru k správam, ktoré im boli opakované v priemere 3 až 5 krát. (Brinol et al., 2008). Ďalšie opakovania dôveru k správe nezvyšovali, naopak, dôvera mohla začať klesať.

Televízne reklamy sú opakované veľmi veľa krát, a preto v nich tvorcovia používajú nebadané obmeny, aby znova získali náš záujem. Pokúšajú sa tak vyhnúť tomu, aby príliš veľa opakovaní nevzbudilo v ľuďoch nechuť k sledovaniu.

Kedy opakovanie zlyháva

Opakovanie je efektívne najmä vtedy, keď ľudia venujú správe  málo pozornosti. V prípade, že sa na správu skutočne koncentrujú, efekt opakovania sa stráca. (Moons a kol., 2008).

Inak povedané – opakovať slabý argument niekomu, kto pozorne počúva nie je výhodné.  No ak ľudia nie sú motivovaní k tomu, aby pozornejšie naše argumenty preskúmali, príde im argument známejší a teda viac presvedčivý.

Práve z tohto dôvodu by sme ostať kritickejší pri sledovaní televíznych reklám alebo pri programoch, ktorých odkazy sú podprahové. Môžeme si myslieť, že je lepšie nechať reklamu jednoducho bežať mimo našu pozornosť, bez toho, aby sme sa nad ňou zamysleli, no nie jej to tak. V skutočnosti by sme mali byť kritickejší, pretože ani sa nenazdáme, a už budeme spievať znelku, zapamätáme si odkaz na web a produkt kúpime.

V prípade, že je odkaz silný, je úplne jedno, či sa naň koncentrujeme, alebo nie – opakovanie jeho presvedčivosť zvýši. Nanešťastie  ľudia, ktorí majú pre ostatných silné a pravdivé odkazy, ich neopakujú dostatočne často.

 

Presvedčivé skupiny

Keď sa ľudia stretnú a o niečom sa rozprávajú, môžeme pozorovať paralelný efekt. Ak jeden človek v skupine obhajuje svoj názor a opakuje to niekoľko krát, ostatní si  myslia, že jeho názor má vyššiu hodnotu a je pre skupinu reprezentatívnejší . Najhlasnejší  sa považuje za predstaviteľa väčšiny.

Tu  znova platí pravidlo, že pre ľudskú myseľ je ťažké rozpoznať zdanie od pravdy. To, čo budí zdanie pravdy, sa ňou ľahko môže stať, pretože máme tendenciu prijať ilúziu ako pravdivú, pokiaľ nám bola takto podaná.

Je smutné, že vedecké výskumy poukázali na náchylnosť ľudskej mysle veriť ilúziám. Že obyčajným opakovaním môžeme ľahko zmiasť jeden druhého. Štúdia ( Ozubki a kol., 2010) preukázala, že pokiaľ je myšlienka vybavená z pamäte, má na nás rovnako presvedčivý dopad, ako keby nám ju niekto dvakrát zopakoval.

No máme nádej – stačí skutočne pozorne vnímať a počúvať, čo nám kto hovorí. A takisto pozorne vnímať naše vlastné myšlienky a názory. A zapamätať si, že veci, ktoré sa nám počúvajú ľahko a príjemne, zvyčajne nemusia byť pravdivé.

 

Nel

 

http://www.spring.org.uk

 

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.