Neuveriteľný príbeh Diany Vreeland

Vytvorila zázračný svet, v ktorom bez toho, aby sme to vedeli, žijeme dodnes. U nás neznáma žena zanechala stopu a zmenila to, ako sa dívame na módu, žurnalistiku, fotografiu, ale aj výstavy. Kto bola Diana Vreeland a aký bol jej príbeh?

Najprv pár faktov: Diana sa narodila na začiatku dvadsiateho storočia v Paríži do prominentnej rodiny finančníka. Ako to už so štýlovými ženami (nie vždy) býva, nevynikala krásou a v živote sa musela spoliehať na iné kvality. Keďže bola z prominentnej rodiny a jediné, čo sa od nej očakávalo, bolo dobre sa vydať, študovala tanec. Jej rodina neskôr emigrovala do USA. Ako 21 ročná sa vydala, samozrejme, za finančníka, s ktorým mala dvoch synov.

Diana si užívala život zaopatrenej manželky, s manželom cestovala po svete, žila v Londýne, chodila pravidelne na nákupy do ateliéru ku Coco Chanel a hlavne sa zabávala. Na jednej z mnohých párty padla do oka editorke Harper’s Bazaar, Carmel Snow a ako sa hovorí, zvyšok je história.

Diana pracovala skoro nepretržite, sedem dní v týždni, od nástupu v roku 1936 až do svojej smrti v roku 1989. Podľa svojich vlastných slov „od prírody veľmi lenivá“ sa vypracovala z autorky týždenného stĺpčeka na vôbec prvú módnu editorku. Pred jej príchodom boli časopisy pre ženy o tom, ako byť dokonalou manželkou a matkou. Diana s Carmel tento svet nielenže zmenili, ale otočili naruby. Do Harper’s Bazaar Diana pritiahla mnoho fotografov, ktorí sa pred tým orientovali na vojnovú fotografiu a fotožurnalistiku, a stála pri zrode módnej fotografie. Objavila niekoľko hviezd, ktoré boli najprv jej modelkami, ako Lauren Bacall, ktorá sa neskôr stala hviezdou Hollywoodu a vydala sa za Humphrey Bogarta. Jej vplyv rástol závratnou rýchlosťou a medzi jej priateľov patrila napríklad aj Jackie Kennedy, ktorej radila, čo si obliecť počas predvolebnej kampane. Jackie sa jej neskôr odmenila tým, že poskytla exkluzívne prvé fotografie nového prezidentského páru Harper’s Bazaar.

DianaVreelandPo dlhoročnej kariére v Harper’s Bazaar dostala ponuku stať sa šéfredaktorkou vo Vogue (post, ktorý dnes zastáva Anna Wintour). Diana sa tejto šance chopila a nikdy sa nepozrela späť. Aby ste pochopili Dianin vplyv – Vogue bol v tomto období zaspatou publikáciou na pokraji zániku. Boli šesťdesiate roky a Diana cítila revolúciu vo vzduchu: “Móda je súčasťou každodenného ovzdušia a v kuse sa mení, zarovno so všetkými udalosťami. Dokonca môžete v oblečení vidieť prichádzajúcu revolúciu. V oblečení môžete vidieť a cítiť všetko.” Londýn bol miesto, kde sa začínalo youthquake a ona to veľmi dobre vedela. Pritiahla do Vogue britských fotografov a modelky (medzi nimi aj Twiggy), naplnila Vogue článkami o tom, čo sa práve deje, čo zaujíma mladých. Z filmových hviezd spravila modelky, z modeliek hviezdy, uverejnila rozhovory s The Beatles a Rolling Stones… Diana mala prst na pulze doby. Keď sa jej spýtali, čo stojí za jej úspechom editorky, povedala: “Myslím, že môj úspech ako editorka bol z časti zapríčinený tým, že som sa nikdy nezaoberala faktami, dôvodmi, atmosférou. Bola som to len ja, priemetajúca moje myšlienky verejnosti. To bola moja práca. Myslím, že som mala vždy dobrú predstavu o tom, čo bolo pre verejnosť možné. Dajte im to, čo ani netušili, že chcú.”

Jej praktiky boli naozaj inovátorské: peniaze a rozpočet pri fotení nehrali žiadnu rolu, fotografov posielala po celom svete. Vyhľadávala modelky, ktoré podľa štandardných meradiel neboli krásne, a oslavovala ich nedokonalosti. Presné inštrukcie pre fotografov boli, aby našli na modelke to, čo ju robí výnimočnou a zvýraznili to. Je vysoká? Urob ju vyššou! Má veľký nos? Odfoť ju z profilu! Má medzeru medzi zubami? Nech sa na fotkách smeje! Diana poznala svoje remeslo.

Po nedobrovoľnom opustení Vogue v 1971 sa stala konzultantkou pre Kostýmový inštitút v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Diana vo veku 68 rokov nelenila a pustila sa do revolúcie číslo tri. Tak, ako predtým v Harper’s Bazaar a Vogue, pretvorila koncept, ktorý jej bol zverený. Zo zaspatej časti múzea, kde nechodil nikto, vytvorila show, na ktorú sa v rade stálo hodiny. Diana prišla s nápadom robiť výročnú exhibíciu, vždy na nejakú konkrétnu tému. Na otvorenie výstavy boli pozvaní všetci, čo niečo znamenali. Táto tradícia pokračuje dodnes a poznáte ju ako MET Gala – najväčšiu módnu udalosť roka.

Či listujete v časopise, pozeráte si fotky, obdivujete slávnych alebo idete do múzea, netušiac sa pozeráte na Dianine stopy. Dianin štýl žije všade okolo nás aj 27 rokov po jej smrti. A čo povedala neuveriteľná Diana Vreeland o štýle? “Musíte mať štýl. Pomôže vám zísť dole schodmi. Pomôže vám ráno vstať z postele. Je to spôsob života. Bez neho ste nikto. A nehovorím o hromadách oblečenia.”

Facebook komentár
Etta Henri

Etta Henri

Etta je tvor tvorivý a keď práve netvorí, trávi čas inak, samozrejme aktívne. Pravdepodobne sledovaním Gilmore Girls. Alebo filmov od Aronofskeho. Určite ju nikdy nikto nemôže obviniť, že nemá široký záber.