Okrem prebúdzania prírody k nám prichádza jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov roka. A prečo je Veľká noc každý rok v inom dátume? Pretože výpočet dátumu býva od 22.marca do 25.apríla.
Podľa kresťanskej cirkvi sa slávi v prvú nedeľu po prvom splne, po jarnej rovnodennosti. Tradície a zvyky sú tu od nepamäti. Po stáročia nám ich naši predkovia z generácie na generáciu odovzdávali. Veďme i my svoje deti k úcte k týmto hodnotám a oni ich budú odovzdávať ďalej. Obklopme sa symbolmi typickými pre veľkonočné sviatky a vychutnajme si tak nielen dni voľna, ale i atmosféru najstarších a najvýznamnejších sviatkov. Je preto dôležité vedieť, čo znamenajú jednotlivé dni a symboly.
Baránok (symbol Ježiša Krista, podľa kresťanskej viery obetovaný za spásu sveta)
Sviečka (symbol života)
Oheň (víťazstvo nad temnotou a smrťou), zapaľujú sa veľkonočné sviečky
Vajíčko (zárodok života, symbol nesmrteľnosti)
Zajačik (príchod jari)
Korbáč (tento symbol má pôvod v pohanských zvykoch)
,,Veľká noc, Veľká noc, kedy už budeš,
Kedy ma šuhajko pooblievať prídeš?
Oblievaj, oblievaj, vlasy aj hlavičku,
len mi neoblej novú sukničku.“
V období veľkonočných sviatkov sú dni, ktoré majú svoj význam. Ide o Svätý týždeň, čo je posledný týždeň Ježiša na zemi. Ide vlastne o 9 dní s rôznymi prívlastkami. Najznámejšie sú:
Kvetná nedeľa
Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Nadšený dav mu hádzal pod nohy palmové ratolesti, pôvodne sa volala ,,Nedeľa paliem“. U nás sa na túto udalosť využívajú kvety.
Zelený štvrtok
Tento deň sa niesol v znamení poslednej večere Ježiša Krista so svojimi učeníkmi. Prečo zelený? Zrejme podľa Getsemanskej záhrady, kde Spasiteľa zatkli vojaci. Podľa predkov sa jedávajú pôstne jedlá v tento deň a aspoň jedno jedlo zelenej farby. Podľa tradícií príbytky by mali byť upratané, nemá sa nič požičiavať, vyhnúť sa sporom, má vládnuť pokoj, potom bude peňaženka plná peňazí.
Veľký piatok
Pripomienka smrti Ježiša Krista, deň, keď bol mučený a usmrtený. V kresťanskej cirkvi je to najväčší sviatok v roku. Deň prísneho pôstu a pokánia, je sa len jedenkrát za deň, do sýtosti. Bezmäsitý deň. Oddychuje sa a venuje duchovnému rozvoju. Podľa zvykov sa chorí ľudia v tento deň chodili ráno umývať do potoka. Voda mala zázračnú uzdravovaciu moc len skoro ráno, kým nad potokom nepreletel vtáčik.
Biela sobota
Deň, kedy kresťania rozjímajú nad hrobom Pána. Končí sa 40 dňový pôst, môže sa jesť opäť mäso. Upratuje sa, varí a pečie baránok s bielou cukrovou polevou a iné tradičné jedlá. Pripravujú sa sviatočné pokrmy, ktoré sa dávajú v nedeľu v kostole posvätiť. Deň je hodný aj na siatie a sadenie. Zdobia sa vajíčka a pletú korbáče.
Veľkonočná nedeľa (Boží hod)
Významný deň. Ježiš vstal z mŕtvych. Do kostolov sa nosia na svätú omšu posvätiť kúsky pokrmov v košíkoch, ktoré budú na sviatočnom veľkonočnom stole. Nesmú chýbať uvarené vajíčka, symbol života, plodnosti. Podľa tradícií sa majú všetci dosýta najesť, aby boli ,,sýti“ po celý rok.
Veľkonočný pondelok
Zvyky Veľkonočného pondelka nemajú kresťanský pôvod. Typické je oblievanie a šibanie dievčat a žien, aby boli po celý rok zdravé. Rozdávanie maľovaných a čokoládových vajíčok. Korbáč je vraj symbolom záujmu mužov o ženy. Vyšibaná žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol vďaky.
V poslednom období sa stretávame so zvykom, ktorý k nám prišiel z USA, hľadanie vajíčok, ktoré sú poschovávané po dome a záhrade, tzv.,,lov na vajíčka“.
Niekedy sa Veľkonočnému pondelku hovorí ,,Červený pondelok“. Podľa legendy išla Maria Magdalena hlásať evanjelium do Ríma a tam navštívila Cisára Tiberia. Priniesla mu dar, slepačie vajce so slovami ,,Kristus vstal z mŕtvych!“ Cisár to považoval za nemožné a vtedy sa mu darované vajce na dlani zmenilo na červené. Údajne sa odvtedy používa na maľovanie vajec najviac červená farba.
Prajem Vám krásne sviatky.
Vaša Iwka.
Zdroje:/https://sk.wikipedia.org/wiki/Veľká_noc
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/velkonocne-sviatky/
