Viete o tom, že lepší zajtrajšok musí začať už dnes? Nikdy som tomu neverila, ale naozaj je to tak…

Ako matka som vždy chcela, aby sa moje deti mali dobre. Snažila som sa, aby boli zdravé. Túžila som im dať všetko. A ako paradox bolo práve to, že všetko išlo naopak. Keď som sa starala o ich zdravie, stále boli chorľavejšie. Chodila som ako živá encylopédia a poznala som všetky detské choroby a lieky pre deti. Keď som túžila dať im všetko, po čom im ich srdiečko pišťalo, často som nemala za čo … a takto to išlo dokola. Sústredila som sa na nich a dúfala, že moja cesta k ich šťastiu je správna. Verila som, že im dokážem život riadiť.

Dnes viem, že som sa mýlila. Ich život môžem síce ovplyvniť, ale v konečnom dôsledku je to len stanovovanie určitých hraníc. Hraníc, ktorým nateraz veria, ale viem, že príde obdobie, kedy si aj tak spravia po svojom. Hranice odstránia a začnú si dláždiť svoju vlastnú cestu. Deti môžem upozorňovať na moje životné chyby, a oni aj tak pôjdu práve nimi.
Už viem, že nedokážem manipulovať s nikým. Dokonca viem, že každý si je strojcom svojho vlastného šťastia.
A to nepíšem len o deťoch…

Ľudia veria v lepší zajtrajšok a teší ma, ak si ho vedome aj tvoria. Je len na nás, ako deň prežijeme. Je na každom z nás, ako sa postavíme novým výzvam…

Každý z nás má svoju vlastnú pravdu, ktorá sa vôbec nemusí zhodovať. Každý z nás má svoj vlastný názor, ktorý sa druhým nemusí pozdávať. Každý má svoj vlastný život a každý si ho žije sám a po svojom. Vôbec sa nám nemusí páčiť, ako kto žije. V prvom rade sa treba zamerať na seba, na svoje pocity a všetko okolo vlastného JA. Vtedy začneme tvoriť lepší zajtrajšok.

 

Viki