Joséphine de Beauharnais

Napoleon, francúzsky cisár, ktorý pokoril polovicu sveta, bol vynikajúci vojenský generál. Bol mužom, po ktorom túžilo množstvo žien, jeho srdce však zahorelo láskou k jednoduchej nevzdelanej žene, s čiernym chrupom, k žene, ktorá nedokázala byť verná.

Napriek tomu ju nazýval osudovou a jedinou láskou

„Si jediné šťastie a zároveň muka v mojom živote. Nežiadam od teba ani večnú lásku, ani vernosť. Deň, keď povieš: Ľúbim ťa o čosi menej, bude posledným dňom mojej lásky alebo posledným v mojom živote.“

Joséphine de Beauharnais, vlastným menom Marie-Joseph-Rose de Tascher, sa narodila 23. júna 1763 na francúzskom ostrove Martinik v chudobnej, ale urodzenej rodine. Nevyrastala ako iné mladé devy z urodzených rodín, ale ako obyčajné dievča z plantáže.

Joséphine mala dobré srdce a bola ochotná vždy každému pomôcť. Bola štíhla, tmavšej pleti s gaštanovými vlasmi, no s čiernym pokazeným chrupom. Odmalička doma jedávali cukrom presýtenú stravu, čo sa podpísalo na jej chrupe. Joséphine vraj mala neuveriteľne krásny hlas.

Keď mala šestnásť, vydala sa za dôstojníka Alexandra de Beauharnais. Čoskoro sa im narodili dve deti. Manželstvo nebolo šťastné, o čo sa nemalou mierou zaslúžilo aj jej nemravné správanie. Svojmu manželovi bola neustále neverná.

Manželia sa rozišli a ona zostala sama s dvoma deťmi. Na nejakú dobu odišla do kláštora pre opustené a bohaté ženy. Tu sa naučila pravidlám slušného správania, jemnosti a šarmu. Takto zmenená sa stala ženou, čo bola schopná viesť úspešný život vo vyšších spoločenských politických i finančných kruhoch.

Dá sa povedať, že sa nechala vydržiavať bohatými a vplyvnými mužmi, a preto bola označovaná za nemorálnu a skazenú ženu. Na druhej strane jej dobrota a ochota pomáhať druhým, jej umožnila získať množstvo známych a priateľov. Počas parížskej revolúcie sa spolu so svojím manželom dostala do väzenia, ako mnoho ďalších šľachticov. Jej muža sťali gilotínou, ona však prežila, možno vďaka kontaktom z minulosti.

Prežila obdobie plné hrôz, strachu a obáv z možnej popravy. Po prepustení z väzenia nemala žiadne finančné príjmy a ostala sama s deťmi. Na tvári jej pribudli vrásky z každodenného strachu vo väzení a budúcej neistoty. Mala vtedy tridsaťdva rokov.

A hoci vedela, že nie je príťažlivá a ani mladá, začala na sebe pracovať. Naučila sa ženským spôsobom. Pred zrkadlom cvičila chôdzu akú majú mať urodzené dámy, koketériu, ale i smiech, ktorý neukáže jej pokazené zuby. Celé jej úsilie sa oplatilo.

V jeseni v roku 1795 sa Joséphine stretla so svojím osudom, Napoleonom Bonaparte. Keď malý ,,veľký“ generál na istej spoločenskej udalosti uvidel staršiu štíhlu dámu s urodzenými spôsobmi, ostal ňou nadobro očarený. Bola preňho krásna, hrdá, graciózna a očarujúca. Joséphine naopak využila všetky spôsoby dokonalého správania sa.

Napoleon sa vášnivo zamiloval

Zaľúbený muž si pri návšteve u Joséphine nevšímal dôležité signály. Dom, v ktorom žila bol na dlh, jedlo, ktoré sa podávalo bolo na hlinených tanieroch, nábytok bol ošarpaný a mnoho iných vecí… Videl v nej úžasnú ženu, bojovníčku, čo dokáže sama vychovávať deti a potrebuje pomoc. Ponúkol jej manželstvo a polichotená Jozefína sa v marci 1796 vydala za budúceho cisára.

Joséphine dlho nevydržala a bola mu neverná ako aj prvému mužovi. Napoleon pochádzal z rodiny, kde takéto správanie bolo neprípustné a odsúdeniahodné. Preto sa rozhodol, že Jozefínu musí izolovať od sveta, v ktorom si bezhlavo užívala.

,,Môj muž ma nielen miluje, ale zbožňuje ma tak, že sa bojím, že ma zo samej lásky udusí.” Joséphine píše priateľke..

Túžil, aby mu bola verná, nakoľko ju neustále miloval, i keď mal počas manželstva milenky. V období korunovania cisárom bolo ich manželstvo už nadobro v troskách. Neustále sa hádali, aj keď svoje správanie zmiernila. Cestovala veľa po Európe a venovala sa spoločenským udalostiam. Uvedomovala si, že nedala Napoleonovi dediča, a preto je z politických dôvodov len otázkou času, dokedy vzťah vydrží. A hoci sa Jozefína snažila Napoleonovi páčiť za každú cenu, jej správanie, časté nevery, a to, že mu nedala dediča, boli rozhodujúce.

Manželstvo skončilo rozvodom v marci roku 1809

,,Trvám na tom, aby si Joséphine doživotne zachovala titul korunovanej imperátorky. Je pre mňa najdrahším človekom a chcel by som, aby o mojom cite nikdy nepochybovala..“ napísal Napoleon po tom, ako sa rozhodol rozviesť so svojou milovanou Joséphine, pretože mu nedarovala dediča.

Napoleon sa znova oženil s Máriou Lujzou Rakúskou. A narodil sa im syn Napoleon II. Joséphine sa odsťahovala do zámku Malmaison, neďaleko Paríža. Napoleon jej nechal vyplácať kráľovskú rentu a ona si užívala oddych a venovala sa svojim koníčkom. Tým najväčším bolo pestovanie ruží. Zámok sa stal centrom umelcov, botanikov a šľachtiteľov. Joséphine zomrela v roku 1814 v Malmaisonu na infekciu horných dýchacích ciest.

Zaujímavosti:

-Pokračovateľom dynastie sa nestal potomok Napoleona, ale práve Joséphine. Jej dcéra si vzala za muža Napoleonovho brata Ľudovíta a ich syn sa neskôr stal cisárom.
-Neverná Joséphine sa vždy chcela páčiť mužom a hlavne Napoleonovi a robila preto všemožné rituály krásy. Ráno pila citrónovú vodu, natierala sa rôznymi krémami. Nepoužívala voňavky, tvrdila, že najviac vonia len čisté telo. Dopriala si častú manikúru i pedikúru. Nosila rafinované oblečenie, s odhalenou časťou tela, buď na ramene, alebo hlboký dekolt. Do vlasov si vpletala kvety.

Tvrdila, že ju nikto nevidel s otvorenými ústami tak, aby zbadal jej pokazené zuby.

Napoleon svojej veľkej láske z bojov písal každý deň listy plné lásky a túžby.
„Ak sa ma spýtajú, či som dobre spal, najskôr sa musím dočkať pošty od teba, aby som vedel, či si si ty dobre oddýchla. Chorôb a šialenstva ľudí sa bojím len preto, že by mohli ublížiť tebe. Nech môj strážny anjel radšej chráni teba.“

 

Vaša Iwka