Vždy ma zaráža, ako sa v našej krajine dá neohľaduplne a krátkozrako správať k prírode.
Podotýkam, že nie som žiadny ekológ, ani aktivista, ani nemám žiadne odborné vzdelanie súvisiace s prírodou. Mám “len” dve oči, ktoré vidia, sedliacky rozum a pocit, že tu niečo nie je v poriadku.

Nebola som v Nízkych Tatrách, tak neviem posúdiť, ako to tam vyzerá a čo sa deje. Rada by som len verila lesníkom a ľuďom, ktorí majú v rukách starostlivosť o prírodu, že dobre vedia čo robia a robia to, o čom sú skutočne presvedčení, že je to to najlepšie, čo môže byť. A uvedomujú si dosah svojho konania nielen na pár rokov, ale celé desaťročia a storočia dopredu.

Ale nemusím byť ani v Nízkych Tatrách, aby som videla, že nie všetkým záleží na tom, ako je na tom príroda v ich okolí, aj v meste v ktorom žijú.
Žijem s rodinou v meste obklopenom horami zo všetkých strán. Už z diaľky na nich vidno “vyholené” pásy, vyzerajúce ako škrabance nejakého obrovského zvera. Pásy miest s vypílenými stromami pribúdajú a na hory a les začína byť už aj zdiaľky čudný pohľad.

Pre mňa nepochopiteľné veci sa ale dejú aj priamo v meste. Pri budovaní nových chodníkov popri cestách, staré pôvodné stromy, ktoré tvorili alej okolo cesty nielenže zmiznú, ale nikoho ani nenapadne, nasadiť tam nové. Akoby ten kyslík, ktorý vyrábajú nikomu nechýbal, akoby tieň, ktorý v slnečných dňoch neochladzoval rozpálené asfaltové a betónové cesty a chodníky, akoby koruny stromov nerobili hlukovú a prachovú clonu ľuďom, ktorí bývajú popri frekventovanej ceste.
Prečo bolo niekedy samozrejmosťou vysádzať stromy popri cestách, popri chodníkoch a dnes sa na to zabúda…?

Keď nám spred kuchynského okna pár rokov dozadu vypiľovali obrovský zdravý javor, tiekli mi slzy… Bolelo to, nielen preto, že nám zmizla zeleň z výhľadu a zrazu sme namiesto do koruny stromov pozerali do okien oproti nám stojacemu paneláku. Nerozumela som tomu, že toto bolo jediné možné riešenie na odstránenie problému- a síce, že korene toho stromu zasahovali do potrubí a (neviem ako), spôsobovali problémy.

Ťažko uveriť takýmto riešeniam, keď vidím, ako sa v iných krajinách starajú o každú rastlinku na verejných priestranstvách, ako urobia miesto maličkémi stromčeku, ktorý sa usadil v asfatovej pukline a rastie popri múre budovy…

Stromy nie sú veci, tovar, artikel, ktorý dokážeme nahradiť. A už vôbec nie za pár rokov. Nemôžeme kúpiť nové krásne veľké a funkčné exempláre ako spotrebnú elektroniku.
Sú to živé organizmy, ktoré patria na túto planétu ešte viac než my. Pretože oni tu bez nás prežijú, ale my bez nich nie.

Vladena