Spisovateľka, manželka známeho autora poviedok, prvá slovenská feministka – HANA GREGOROVÁ

V roku 1885 sa v meste politiky, kultúry a spoločenského života, v Turčianskom Sv. Martine, narodila ako siedme z ôsmich detí v rodine farbiara. Už od útleho veku sa venovala knihám, bola zvedavá, bystrá a odvážna vo svojich snoch. 19.storočie na Slovensku ešte ženám úplne neprialo nadobudnúť rešpekt vo svojich názoroch a myšlienkach. No Hana Gregorová sa od tradičných dievčat a žien predsa len odlišovala. 

Tááák! Slečinka si bude miesto roboty čítať!
Však pritom aj škrabem,” a hodila som zemiak do vody, až vyčľapla na zem. (H. G., Spomienky)

Hana túžila po vzdelaní, dokonca si jej šikovnosť všimli aj učitelia, no Hanini rodičia boli toho názoru, že dievčatá čítajúce knihy len vymýšľajú. Po smrti otca musela pomáhať mame s domácimi prácami, v záhrade i na dvore, no vždy si našla čas na knihy. 

Jej sny boli na túto dobu veľké – chcela niekým byť, niečo znamenať 

Vďaka možnostiam, ktoré ponúkalo jej rodné mesto, sa postupne zapájala do kultúrneho života. S priateľkami trávila čas v ženskom spolku Živena, v divadle i spevokole, organizovala rôzne prednášky, vďaka ktorým sa stretávala so vzdelanými a intelektuálnymi ľuďmi. Mohla byť vzdelaná, múdra, sčítaná, no jej moderné názory mnohí (predovšetkým muži) ignorovali a neuznávali. 

Len sa chcela realizovať. Len chcela byť slobodná a robiť to, čo ju tešilo. Pochopila, že ideály sa ozaj ťažko plnia.

Nastal čas na vydaj. Každopádne aj v tom mala jasno – vydať sa za vzdelaného muža, vďaka ktorému nebude musieť sedieť pri sporáku, ale bude môcť študovať. V tejto životnej oblasti predsa len našla šťastie. Jej manželom sa stal slovenský realista, Jozef Gregor Tajovský, s ktorým sa po čase presťahovala do Prahy a konečne tak mohla naplniť svoje šťastie. No keď jej manželovi ponúkli miesto v Martine, Hana hľadala zmysel svojho života. A našla ho. 

Zmysel života našla v písaní kníh o ženách, o ich ťažkom a nespravodlivom a nedocenenom údele

Kniha s názvom Ženy však vyvolala len neporozumenie, výsmech zo strany mužov a čo je smutné, i zo strany žien. Ešte bolo pre mnohých priskoro pochopiť autorkinu priamosť, otvorenosť v názoroch. 

„Fuj, baba, femina!“ takto zakričal slovenský autor, redaktor Národných novín, Svetozár Hurban Vajanský pred jej rovnako zmýšľajúcou priateľkou. Pojem feminizmus poznal zo zahraničia, no pre neho to bola len nadávka na ženy. 

Jediné, čo chcela, bolo zrovnoprávnenie pri štúdiu a práci a aby sa každý mohol slobodne rozhodovať o vlastnej budúcnosti

Hana Gregorová sa aj vďaka tomu stala spisovateľkou. Ženou, ktorá sa nebála povedať svoj názor, ktorá upozorňovala na krivdy páchané na ženách i na tie ženy, ktoré by mal národ viac oslavovať. 

Po smrti manžela sa presťahovala do Prahy a stala sa členkou v antifašistickej rade žien. Poskytovala tajné informácie pre Slovensko a aj za cenu rizika pokračovala v tejto činnosti. 

Zomrela v roku 1958 v Prahe. Bola až do svojej smrti aktívna, inšpiratívna, vzdelaná i bez vzdelania. 

Autor: ivana

Zdroj: 
Gregorová, Hana: Spomienky. Bratislava: Tatran 1979.
Kompaníková, M., Musilová, K.: Kvapky na kameni. Bratislava: Albatros 2019.

Foto TASR – Ladislav Roller