Celým menom Alžbeta Amália Eugénia Wittelsbachová, sa narodila na štedrý deň, 24. decembra 1837 v Mníchove. Vraj keď sa narodila, mala už dva zuby, tak ako kedysi Napoleon. Prežila bezstarostné detstvo, spolu s vidieckymi deťmi, v nádhernej bavorskej prírode. Mala sedem súrodencov, ona bola tretie dieťa v poradí. Vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, slobodomyseľná, citlivá a veľmi krásna dievčina.
Ako dieťa, žila v tieni sestry Heleny. S Helenou sa pôvodne počítalo, ako s nastávajúcou manželkou mladého rakúskeho cisára Františka Jozefa I. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl, kam Sissina matka s oboma dcérami odcestovala. Napriek tomu, ako bolo všetko naplánované, cisár sa tu zamiloval do mladučkej pôvabnej Sissi. A aj napriek protestom svojej matky Žofie sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.
Svadba sa konala vo Viedni. Ľud bol očarený a dojatý až k slzám, obdivujúci krásnu mladú cisárovnú. Mladý cisársky pár sa následne usadil na zámku Schloss Schönbrunn a v Hofburgu.
Alžbeta – “Sissi” na dvore trpela. Trpela vďaka autoritatívnej svokre Žofii. Viedenský dvor bol najkonzervatívnejší v celej Európe. Žofia dodržiavala prísnu spoločenskú etiketu, mladučkú Sissi neustále karhala a poučovala. Pred cudzími ľuďmi netaktne hovorila o jej chybách a nedostatkoch. Vyjadrovala sa o nej ako o decku, ktoré bolo zle vychované a nie je hodné nosiť cisársku korunu. Keď sa Alžbete a Františkovi narodili deti, nastali najväčšie problémy ohľadom ich výchovy. Výchovu detí vzala Žofia do svojich rúk, čo niesla Sissi veľmi ťažko. Okrem toho jej chýbali rodičia, súrodenci, domov. Deti jej odobrali a zverili vychovávateľkám v inom krídle hradu. Mohla ich navštevovať len vo vymedzenom čase, takže si pripadala skôr ako ich teta, než matka.
Mladá cisárovná sa venovala, histórii, literatúre a jazde na koni. František zas armáde. Mal aj mimomanželské aféry, čím Sissi ešte viac trpela a upadala do depresií. Cestovanie jej pomohlo nadobudnúť pocit slobody a sebavedomia. A keďže sa nemohla starať o svoje deti, začala sa prehnane venovať svojmu zovňajšku. Mimoriadnu starostlivosť Sissi venovala svojim dlhým vlasom a ich úprave venovala denne celé dve hodiny predpoludním. Jej vlasy siahali až po kolená. Na česanie používala jej kaderníčka jantárový, v striebre zasadený, tzv. „čarovný hrebeň“, ktorý podľa mienky cisárovnej zabraňoval akémukoľvek vypadávaniu vlasov. Dva razy do mesiaca, vždy v piatok, sa vlasy umývali. Zmes na umývanie vlasov bola z asi tridsiatich surových vaječných žĺtkov a francovky. Tento „šampón“ sa potom umyl a končil opláchnutím ružovou vodou. Aby dosiahla obvod drieku 51 cm, nechávala sa vraj šnurovať do tesného korzetu, veľa športovala a držala dlhé hladovky.
V 60-tych rokoch 19. storočia bola Alžbeta považovaná za najkrajšiu panovníčku na svete. Obrovským psychickým šokom sa stala pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení.
V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej, v Ženeve, pri prichádzaní k prístavisku, ju s jej spoločníčkou, prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom. Alžbeta, prezývaná ,,Sissi“, rakúska cisárovná, tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.
Vaša Iwka
