Krvavý príbeh o grófke Bátoryovej – Čachtickej pani, je nám síce známy, ale je v ňom priveľa nejasností. Príbehu sa venovali mnohí historici, spisovatelia, básnici, tiež rôzni umelci, ktorí sa nechávali uniesť vlastnou fantáziou. A preto sa ich predstavy často odlišujú.
Takmer každý z nás vie čo to o grófke Alžbete Bátoryovej. Informácie sme získali buď z počutia, televízie, alebo sme o nej niekde čítali. Spomedzi legiend sa najčastejšie traduje, že grófka bola najväčšou vrahyňou. Poznáme ju ako krvavú grófku, čo vraždila ženy tým najkrutejším spôsobom. Pred smrťou ich mučila a zubami im vytrhávala mäso. Kúpala sa v ich krvi, dokonca krv pila ako upír. Usporadúvala ľudožrútske orgie.
Krvilačná beštia, sadistka, či upír v ženskom tele… ?
Čo z toho bola pravda? A je možné sa ju ešte dozvedieť? Historici stále dúfajú, že sa nájde dôkaz, ktorý by ukázal ako to všetko bolo… Existuje viacero kníh o krvavej grófke. Jednou z nich je ,,Pravda o Alžbete Bátoryovej“ od Irmy Szádeczky-Kardossovej, ktorá podáva úplne odlišné predstavy. Išlo vraj o nevinnú obeť sprisahania palatínom Turzom, prahnúcom po bátoryovsko – nádašdyovskom majetku.
Celý príbeh o Alžbete Bátoryovej je opradený záhadami, plnými smútku a nešťastia, od začiatku až do konca. Známy historik, spisovateľ a publicista PhDr. Pavel Dvořák má na konte viacero kníh a článkov zo slovenskej histórie. Jednou z nich je kniha ,,Krvavá grófka“, na ktorej spolupracoval s Karolom Kállayom a Tünde Lengyelovou. Je to historické rozprávanie o najväčšej vrahyni všetkých čias. Ponúka zamyslenie nad tým, čo z týchto príbehov je pravda a čo legenda. A práve z tejto legendárnej knihy prinášame zaujímavosti o krvavej grófke Alžbete Bátoryovej.
Čo je pravda a čo legenda o Alžbete Bátory?
Keď po panovníkovi Rudolfovi II. nastúpil na trón jeho brat Matej II., uhorským palatínom sastal Juraj Turzo. A práve on prikázal v marci 1610 preveriť vyšetrovanie sťažností na grófku Alžbetu Bátoryovú/vdovu po Františkovi Nádašdym/, pretože mnoho dievčat v jej blízkosti bolo kruto zabitých.
Rody Bátoryovcov a Nádašdyovcov patrili v tom čase k najbohatším a najvplyvnejším v krajine. Preto neprináležalo hocikomu viesť takéto vyšetrovanie. Palatín Turzo poveril objasňovaním dôkazov členov tabulárneho bratislavského súdu. Všetky podozrenia sa mali preverovať na obrovskom území. Vyšetrovanie bolo dôverné a bolo vypočutých veľké množstvo osôb a svedkov.
Mučenie a vraždy dievčat a žien sa neodohrávali len na vidieku, ale dokonca i v cisárskom sídle priamo vo Viedni. Vraj tamojší mnísi, keď počuli výkriky mučiacich obetí, hádzali do okien nádašdyovského paláca kamene, lebo ich to rušilo v susednom kláštore.
Vyšetrovanie, Alžbeta ostáva na slobode
Bátoryová počas vyšetrovania zostávala na slobode. Správy o tom, čo sa proti nej chystá sa k nej síce dostali, no ona sa správala sebavedome a zločiny, čo sa jej pripisovali, páchala naďalej. Zrejme si myslela, že ako šľachtickej osobe sa jej nemôže nič stať. Avšak v septembri toho istého roku už začala mať obavy a napísala testament. Majetok podelila medzi svoje deti, syna a dve dcéry. Podpisom ho potvrdila po zatknutí na konci decembra 1610.
V roku 1611 sa vyšetrovanie ešte zintenzívnelo. Existuje o tom množstvo dokumentov, súdnych zápisov, listov. Písomný materiál sa vyhotovoval a zhromažďoval niekoľko rokov pre potreby súdu, no ten sa nikdy nekonal. Je uložený v rôznych archívov na území viacerých štátov. Mnohé výpovede svedkov si však v detailoch odporujú a nezhodujú sa. Išlo o tzv. nepriame svedectvá. Rozdielnosti sú aj v prekladoch, v literárnych a odborných interpretáciách.
Často sa ale spomínalo, že grófka mučila dievčatá tak, že ich bičovala a potom ponárala do ľadovej vody, čo spôsobovalo ich smrť. V okolí grófky sa šíril strach, pretože zomrelo, alebo zmizlo príliš veľa mladých dievčat. Znepokojení boli aj viacerí úradníci, nakoľko sa množili sťažnosti. V čase keď ešte žil grófkin manžel, vedel o jej neľudských praktikách. Údajne je radil ako napríklad čo najskôr prebrať dievčatá omdlievajúce od bolesti. Mala im dať medzi prsty papier a zapáliť ho.
O zverstvách odohrávajúcich sa v tajných miestnostiach kam nesmeli nepovolaní, hovorilo mnoho významných a dôveryhodných ľudí. Bolo z nich vraj počuť krik, buchoty, údery, ozývajúce sa celé hodiny. Niektoré svedectvá sú len nepriame, ale už samotné predstavy o tom, že čokoľvek z toho mohla byť pravda, sú desivé.
Výpoveď lekára
V liste z 1.januára 1611 od čachtického kazateľa istému superintendantovi bolo napísané, že u grófky išlo aj o kanibalské praktiky. Grófka vraj dievčenské mäso pripravovala ako huby. Podľa iného zemana, nechala z neho robiť klobásy. Výpoveď lekára z Nového Mesta zas potvrdzuje, že istej 18- ročnej mladej dievčine niekto vyrezal kus mäsa z pleca a zadku…
Pokračovanie nabudúce…
Iwka
Zdroj: LENGYELOVÁ, T. – DVOŘÁK, P.: Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová – fakty a výmysly. Bratislava : Rak Budmerice, Slovart Bratislava, 1999. 250 s.
