Máj a jeho Pankrác, Servác, Bonifác, Urban a Žofia

Každý mesiac má svoje neodmysliteľné čaro, ale o máji sa hovorí, že je najkrajší mesiac v roku. Všade naokolo voňajú rozkvitnuté stromy, lúky, záhrady. Typickú vôňu má dokonca aj májový dážď. Celá príroda sa prebúdza k životu a ukazuje nám svoju pestrofarebnú nádheru.

Je to mesiac lásky, májových veselíc, no tiež obdobie, v ktorom sa ujmú vlády na krátky čas traja ľadoví muži a prinesú citeľné ochladenie.

Ľadoví muži sú Pankrác – 12.5., Servác 13.5., Bonifác 14.5. a nakoniec po nich ešte prichádza svätá Žofia 15.5.

Kto to vlastne boli?

Svätý Pankrác bol kresťanský mučeník z prelomu 3. – 4. storočia z Malej Ázie. Veľmi skoro sa stal sirotou a ujal sa ho jeho strýko Dionýz. Vzal ho so sebou do Ríma, kde mal Pankrácovi zostať nejaký majetok po rodičoch. V Ríme boli tiež väčšie možnosti vzdelania. Obaja sa tu stali kresťanmi. Avšak strýko čoskoro zomrel. Pankrác so svojim zdedeným majetkom pomáhal kresťanom, až do chvíle, kým ho chytili a predviedli pred cisára Diokleciána. Ten osobne vypočúval nedospelých a snažil sa ich presvedčiť, aby zanechali kresťanstvo.

Ani nie pätnásťročný Pankrác vtedy odvážne cisárovi povedal:
„Stal som sa kresťanom z presvedčenia a zostanem ním až do smrti.“ Na to cisár nariadil, aby ho sťali. Pankrácovo telo pochovala jedna zbožná žena do blízkych katakomb, ktoré dodnes nesú jeho meno. Nad jeho hrobom neskôr postavili chrám. Svätý Pankrác sa stal ochrancom mladých, tiež ochrancom sejby a kvetov pred jarným mrazom.

Svätý Servác sa narodil niekedy koncom 3. storočia, pravdepodobne v Arménsku. Bol kňazom, ktorý sa stal biskupom na území dnešného Belgicka. Zomrel ako biskup a mučeník. Po smrti mu bol postavený chrám. Popri iných daroch mal vo vienku údajne aj jasnozrivosť.

Svätý Bonifác pôvodným menom Winfrid, sa narodil o niekoľko storočí neskôr. Vstúpil do kláštora, bol misionárom, zakladal kláštory, pápež ho ustanovil arcibiskupom, neskôr legátom pre dnešné Nemecko. Nakoniec ho ale zavraždili fanatickí pohania. Svätým sa stal pretože bol dobrým pastierom veriacich.

Svätá Žofia sa narodila v 3. storočí v Ríme a zomrela ešte ako mladá, počas prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána. Žofia sa zobrazuje ako mladá mučenica s palmou, knihou, tromi dcérami, korytom a mečom. Stala sa patrónkou pred jarnými mrazmi. Po sviatku Žofie sa podľa starých zvykov už môže sadiť do zeme.

                                         Svätá Žofia, víno vypíja, ale ľan rozsieva.

Konope a ľan mali v minulosti veľký význam. Pestovali sa pre vlákna na tkanie odevov a zo semien sa vyrábal olej. Ľan sa sial práve na Žofiu. Doma ženy varievali dlhé rezance, aby boli i steblá ľanu a konope dlhé.

Studený máj, v stodole raj.

 

K máju sa viaže ďalšie významné meno a to Urban – 25.mája.

Svätý Urban bol osem rokov pápežom. Stal sa patrónom vinohradníkov možno preto, lebo v čase prenasledovania kresťanov sa ukrýval práve vo viniciach. Nakoniec zomrel mučeníckou smrťou. Sťali ho mečom. Vo vinohradníckych oblastiach Slovenska patril sviatok svätého Urbana k významným sviatkom. Umiestňovali sa tu sochy a kaplnky sv. Urbana. K sochám chodievali procesie a pri kaplnkách sa slúžili bohoslužby. Po skončení vinobrania sa sv. Urbanovi zvykli obetovať najkrajšie strapce hrozna.

Po svatém Urbanovi, mráz neškodí džbánu.
Až svätý Urban (25. 5.) z pece zlieza.

 

Prajem krásny máj, plný tepla a lásky.

 

Vaša Iwka

 

Zdroj: www.zivotopisysvatych.sk/pankrac-mucenik/

 

 

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.