Je milión možností, ktorými by sme sa my ženy mohli uberať. Mnoho profesií môže naše nežnejšie pohlavie vykonávať. Na veľa z nich sa vieme v študijnom procese dokonca aj pripraviť, naučiť mnoho vecí, ktoré neskôr využijeme. Len to jediné povolanie nevieme nijako naštudovať ani nacvičiť…
Byť matkou je poslanie priradené žene. Od malička sa hrávame s bábikami a staráme sa o nich ako svoje bábätka. Utužujeme inštinkt, ktorý nám bol daný do vienka. Nedá sa to nejako naučiť preštudovaním brožúrky „Dokonalá matka“. Toľko rozličných podôb rola matky má a nedá sa dopredu naprogramovať….
Matkou sa zrazu staneme. Ani si to neuvedomíme, ale už v tom momente, keď splynú dvaja v jedno a nastane ten zázračný proces splodenia. Matkou sa stávame aj prvými príznakmi. Aj v momente, keď zrazu dostaneme strach a premýšľame o človiečiku v nás. Študujeme milión publikácií, „očekujeme“ všetky zaručené internetové stránky a hltáme informáciu za informáciou.
A viete, čo?
Kopec tých informácií nám je zbytočných. Pretože nič ako tehotnosť, pôrod, materstvo, výchova dieťaťa dokonca aj dvoch detí naraz nie je rovnaké. Každé jedno tehotenstvo je unikátne. Každý jeden pôrod je odlišný. A výchova detí nie je rovnaká ani pri súrodencoch. Všetky tie informácie, ktoré sme hltali strácajú význam v momente, keď danú situáciu začneme prežívať na vlastnej „koži“.
Byť matkou je náročné. Byť dokonalou matkou sa snáď ani nedá…
Musíme byť prísne a zároveň poskytovať láskavú náruč tým malým bytostiam, ktoré sme priviedli na svet. Musíme byť autoritou, aj keď máme práve chuť s dieťaťom sa blázniť a smiať sa na vilomeninách, ktoré v škole stvára. Musíme byť kuchárkou, ženou pre všetko a popri práci zvládať celú domácnosť. Musíme byť každá jedna učiteľkou a vysvetliť doma nepochopené učivo. Na všetko toto potrebujeme neskutočnú dávku trpezlivosti, temperamentu, bojovnosti, nápadov, ženskej dravosti a objatie plné lásky.
Nič z toho, čo som vymenovala však nemusíme. My matky, toto všetko predsa chceme robiť pre svoje potomstvo. Chceme deťom predsa dať to najlepšie, čo je v nás. Vyvarovať ich chybám, ktoré sme samé urobili. Chceme byť oporou, rodičom a zároveň najlepšou priateľkou. Chceme byť prvé, čo fúkajú boliestky a všetky ranky, ktoré im život prináša. Chceme stáť pri každom dôležitom kroku ich života. Chceme vstávať ráno o hodinku skôr, aby všetko bolo nachystané na dennodenný kolotoč. Chceme variť jedlo, ktoré deti s chuťou zjedia…
Napriek všetkým strastiam, ktoré ma na mojej ceste MATKY stretli, musím skonštatovať, že byť matkou je naozaj úžasné. Náročné, ale neskutočne nádherné.
Ďakujem svojím dvom pokladom za to, že mám možnosť zdokonaľovať sa v tomto životnom poslaní.
Viki
Prečítajte si tiež: Žena, muž a láska
