Medzi Čachticami a Višňovým sa týči zrúcanina Čachtického hradu. Vznikol v polovici 13- teho storočia. Patril k prvým hradom, ktoré zabezpečovali a chránili západnú hranicu Uhorska.
Nepatril k prepychovým sídlam, dokonca bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi hradu Nádasdyovci. Neskôr slúžil aj ako väzenie. Hrad zaujme svojou rozlohou a je z neho nádherný výhľad na svahy Malých Karpát, na kopanice Myjavskej Pahorkatiny a Považský Inovec. Hrad je opravený, sú dobudované hradné múry, zastrešená kaplnka a obnovená hlavná veža, priestory v podzemí s pôvodnými schodmi, po ktorých grófka chodila.
Hrad je smutne preslávený krvavou grófkou Báthory.
Alžbeta Báthory (Erzsébeth Báthory), sa narodila 7.augusta 1560, bola šľachtičná a pochádzala z jedného z najvýznamnejších Uhorských rodov. Narodila sa v dobe tureckých vojen, vypaľovaní dedín, mučenia a popráv. Poddaní v Uhorsku v tom čase nemali žiadne práva. Alžbeta sa vydávala, keď mala 15 rokov za Františka Nádasdyho. Na svadbe bolo vraj 4500 ľudí. Spolu mali päť detí. Jej manžel bol známy ako krutý a surový v boji voči nepriateľom. Alžbeta sa zaoberala okultnými vedami a počas manželovej neprítomnosti ( keď bol v bojoch), začala mučiť mladé dievčatá. Po jeho smrti jej sadizmus prepukol naplno. Týranie a vraždenie vykonávala celé roky. Podľa povesti jej náhodne vystrekla krv mladej slúžky na pokožku. Všimla si, že jej to miesto opeknelo. Bola posadnutá strachom zo starnutia a myslela si, že objavila tajomstvo večnej mladosti. Mladé dievčatá mučila rôznymi spôsobmi. Pálila ich horúcimi sviečkami, žeravým železom, bičovala, stŕhala im nechty, polievala studenou vodou na mraze. Z prebodnutých dievčat stekala krv do pripravených nádob, v ktorých sa kúpala. Najznámejšia je jej ,,železná panna“, mučiaci stroj, ktorým mladé dievčatá prebodávala. Nie vždy ale dievčatá úplne zabila, tie dokaličené umierali postupne v bolestiach. Mŕtve obete pochovávali na rôzne miesta, veľmi plytko, na cintorín, na polia, do jám. Niekedy ich našli psy a tie ich telá potom roznášali po okolí.
Bathoryčke pri jej zverstvách pomáhali verní pomocníci Ilona, Dorota a Ficko.
Za svoj život umučila asi 600-650 obetí. Sťažnosti na Báthoryovú narastali, dokonca prichádzali aj z Viedne, kde mala kaštieľ. Napokon sa dostali až k panovníkovi, ktorý nariadil palatínovi grófovi Jurajovi Thurzovi, aby začal proti nej vyšetrovanie. Pomocníkov Ficka, Dorotu a Ilonu neskôr popravili.
Alžbetu podľa legendy zamurovali na Čachtickom hrade a nechali jej len úzky otvor, ktorým dostávala jesť. Zomrela 21.augusta 1614. Alžbeta Báthory zostala v pamäti ľudí ako tyranka a vrahyňa. Koluje veľa dohadov, ako to všetko bolo. No obyčajný ľud si ju pamätal ako bezcitné monštrum.
Výlet na Čachtický hrad uspokojí nadšencov histórie a milovníkov prírody a turistiky.

Vaša Iwka

Zdroje:/http://www.cachtice.sk/cachticky-hrad/alzbeta-batoriova/https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cachtick%C3%BD_hrad