Kam sa pozriem, všade na mňa vykúkajú srdiečka, kvetinky, vo výkladoch dominujú ružová a červená a samozrejme nesmiem zabudnúť ani na tematicky ladené plyšové zvieratká všetkých možných druhov. Jasný odkaz – blíži sa Valentín. Sviatok zamilovaných, sviatok lásky, priateľstva…

Jeden jediný deň v roku, kedy by sme si mali dať navzájom najavo, ako veľmi nám na sebe navzájom záleží. To „mali by sme“ mi vyznieva dosť imperatívne. Už teraz vidím pár nešťastníkov či nešťastníčiek, ako sa previnilo tvária pri slávnostnej večeri, pretože v návale práce a povinností, starostlivosti o choré dieťa či z akéhokoľvek iného dôvodu zabudli svojej drahej polovičke v deň „D“ náležite preukázať lásku a náklonnosť.

Nemám rada, keď mi ktokoľvek určuje, čo mám robiť a už vôbec nie, ako sa mám cítiť. Deň svätého Valentína na mňa ale presne takto pôsobí. Valentínske prekvapenia, valentínske spoločné večery pre dvoch, za zvýhodnenú cenu, alebo dnes ukážme svetu, ako sa máme radi.

Mne jeden deň v roku vyhradený pre lásku nestačí. Som žena, mama, potrebujem ľúbiť a cítiť, že som ľúbená stále. Nepotrebujem k tomu špeciálne vyhradený deň, ani spôsob, akým mám svoju lásku dať najavo.

Nechcem tým povedať, že deň svätého Valentína nie je dobrý nápad. Bezpochyby je. A nielen to. Pre mňa je najmä inšpiráciou. Ak si s mojimi najbližšími dokážeme dať v tento deň tak veľa pozornosti, nehy, objatí a všetkých možných vyjadrení lásky… prečo by sme to nemohli robiť stále? Nie je to o hmotných darčekoch, skôr o pocite blízkosti a chuti obdarovať svojich milých tým najlepším zo seba.

Deň svätého Valentína teda beriem ako začiatok. Ako deň, v ktorom si môžeme uvedomiť, že zamilované, milované a šťastné môžeme byť stále. Stačí si na to vyhradiť čas a denne aspoň na malú chvíľu venovať sebe, či svojim milým to najvzácnejšie – náš čas a plnú pozornosť. Ako Júlia v príbehu o Valentínovi zažila zázrak a po rokoch slepoty uvidela, tak aj my môžeme začať vidieť to pekné v nás a v našich blízkych. Stačí len veľmi chcieť sa dívať…

 

Nel