Nevesta, čo ženícha odpudzovala tak veľmi, že svadobný obrad musel podstúpiť opitý.
Karolina sa narodila 17. mája 1768, v meste Braunschweig, v Nemecku, ako tretie zo siedmich detí Karla Viliama Ferdinanda, vojvodu Brunšvicko-wolfenbüttelského a jeho manželky Augusty Frederiky, waleskej princeznej, sestry britského kráľa Juraja III.
Keď mala 27 rokoch vydala sa za svojho bratranca, 33-ročného waleského princa Juraja Augusta budúceho britského kráľa Juraja IV.
Princ Juraj mal však minulosť.
Ako 21-ročný sa zamiloval do dvakrát ovdovenej katolíčky Márie Anny Fitzherbert. Chcel si ju vziať z veľkej lásky, ale sobášom s ňou by mohol podľa zákona stratiť nárok na trón. Napriek tomu si ju tajne za manželku vzal. Avšak podľa zákona bol sobáš neplatný.
Hýrivým spôsobom života postupne Jurajovi narastali dlhy, ktoré musel riešiť až parlament.
Nakoniec sa mu rozhodol pomôcť sám kráľ Juraj III.. Vraj mu pomôže z dlhov, keď sa ožení podľa práva. Za nevestu mu bola vybraná Karolina Brunšvická.
Svadobný obrad Karoliny a Juraja sa uskutočnil 8. apríla roku 1795 v Londýne. Ženíchovi sa nevesta vonkoncom nepáčila, priam sa mu hnusila.
Dokonca nevesta ženícha odpudzovala tak veľmi, že svadobný obrad musel podstúpiť opitý. Mladý princ Juraj sa teda oženil z donútenia a celé ich manželstvo bolo neúspešné.
Po celú dobu jeho trvania dával Juraj novej manželke pocítiť svoju nenávisť. Nepáčila sa mu, odpudzovala ho a označil ju za celkovo nepríťažlivú ženu.
Ženu, čo nedbá o seba, ani o svoju základnú hygienu. Dokonca ju podozrieval, že v čase svadby už nebola panna.
Ale ani Karolina nemala pekného slova na Juraja. Podľa nej bol málo atraktívny. Cez to všetko sa im presne o deväť mesiacov narodila dcérka Šarlota Augusta, čo bolo považované za zázračné.
Až z neskoršej princovej korešpondencie vysvitlo, že za ich spoločného života mali ,,až“ tri intímne kontakty.
Pár dní po narodení dcérky ju Juraj svojej manželke vzal. A keď mala Šarlota Augusta niekoľko mesiacov, jej rodičia sa formálne odlúčili. Karolina bola nakoniec vypovedaná do súkromnej rezidencie tzv.,,Pagody“. Nakoľko už nemala žiadnu šancu, aby vychovávala svoju dcéru, žila si život podľa seba.
Zhýralý život. Užívala si s milencami cudzoložné vzťahy. Keď ale zistila, že ju dal jej manžel sledovať, odišla z krajiny preč. Cestou po Európe zanechávala po sebe veľké dlhy a množstvo milencov.
Medzitým sa ich jediná dcéra vydala, no onedlho po svadbe, pri pôrode svojho prvého dieťaťa zomrela. Po smrti kráľa Juraja III. sa stal jeho nástupcom Juraj. Stal sa kráľom Juraj IV.
A Karolina? Vrátila sa do Anglicka, ale manžel Juraj sa k nej správal naďalej odmietavo a chladne. Dokonca jej odmietol priznať práva kráľovnej manželky a jej meno dal vynechať aj v knihe všeobecných modlitieb.
A hoci sa kráľ Juraj chcel manželky zbaviť aj rozvodom, neurobil to. Vyšli by totiž na povrch podrobnosti o jeho hýrivom živote.
Ešte sa raz pokúsil dosiahnuť rozvod anulovaním sobáša, ale ani tento pokus mu nevyšiel. Juraj sa teda rozhodol Karolinu vylúčiť z účasti na svojej korunovácii 19. júna 1821, hoci bola stále britskou kráľovnou a mala byť korunovaná spolu s ním. Vzájomná nevraživosť medzi oboma bola neustále a Juraj stále hľadal všemožné spôsoby na zbavenie sa manželky. Karolina si za to u národa vypestovala obľúbenosť.
V noci po korunovácii Karolina naraz ochorela. O dva týždne nato 7. augusta 1821 53-ročná Karolina Brunšvická zomrela. Bola poslednou kráľovnou, ktorá neprežila svojho manžela. Presná príčina jej smrti nebola nikdy objasnená. A i keď vedela, že umiera, žiadala, aby sa nekonala jej pitva.
A hoci podľa práva bola kráľovnou Veľkej Británie, bola pochovaná tak, ako si želala, vo svojom rodisku v Brunswicku.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Jej silná vášeň a náruživosť prerástla do šialenstva
Zdroj:/https://cs.wikipedia.org/wiki/Karolina_Brunšvická
