Leto… už len to slovo pre mňa samo o sebe znie magicky, čarovne hrejivo. Možno je to tým, že som augustová a slnko a teplo jednoducho milujem.

V lete toho akosi stihnem viac. Možno preto, že dni sú dlhšie a svetlejšie a ja v tom svetle vidím viac vecí, viac možností, viac svojich snov a výziev, ktoré mám možnosť postupne napĺňať.

Patrím k ženám, ktoré sa dobrovoľne vzdali „poriadneho“ zamestnania a istôt s tým spojených. Práca od–do s dopredu určeným a zaručeným ohodnotením, deň po dni rovnaká, s vymedzeným časom na oddych, ktorý navyše musí prejsť schválením tých vyššie postavených nie je nič pre mňa. V práci, rovnako ako aj v živote, potrebujem slobodu. Takže sa mi pravidelne stáva, že v mojom milovanom lete býva ako na potvoru práce viac, než je tomu v upršanom sychravom októbri. Lenže v lete sa viac dajú trénovať aj kone. V lete sú dostupnejšie hory. A navyše, iba v lete si môžem zaplávať v mojom obľúbenom rybníku napájanom horským potokom. A samozrejme, moji „poriadne“ zamestnaní priatelia mávajú svoj presne vymedzený čas na oddych väčšinou práve v lete.

Ešte pred dvomi – tromi rokmi som z tohto vedela mať hlavu v smútku. No postupne som začala objavovať vymoženosti techniky a zistila som, že kopec svojej práce môžem urobiť na deke pri rybníku, pretože k počítaču existuje dokovacia stanica a energia mu vydrží aj štyri hodiny. Tie najlepšie nápady ku mne prichádzajú, keď zoskakujem z koňa potom, ako sme spolu precválali polovicu okolitých lúk. A že hory sú krásne aj v septembrovom slnku, kedy po chodníkoch a po skalách kráča omnoho menej ľudí ako v sezóne.

 

Učím sa nosiť si leto v sebe. Nečakať na prvý júl a na dovolenku. Využiť každú voľnú chvíľku a naučiť si urobiť svoje malé leto každý deň aspoň na chvíľku.

 

Nel