Nie je to tak dávno, čo som kandidovala na post starostky obce, v ktorej žijem. Voľby som síce nevyhrala, ale moju prehru postupne vnímam ako výhru.

Po voľbách bolo cítiť určité napätie medzi mnou a opätovne zvoleným starostom. Našťastie sme sa však dokázali povzniesť cez všetky tie „zaručené“ informácie, ktoré sa nám počas volebného boja dostávali do uší. Ľudí čo vedeli presne informovať o aktivitách súpera bolo totiž „na mraky“.

Mojou výhrou však bolo, že som sa dostala do diania vecí, ktoré som predtým nijako nemohla ovplyvňovať. Teraz som členkou niektorých komisií a môžem sa aktívne zapájať do projektov, do kultúrnych programov, do činnosti obce.

Po vzájomnej spolupráci som zistila, že nie je dôležité stáť na vrchole. Dôležité je stáť si za svojím rozhodnutím, stáť si za tým, čo som občanom sľúbila. Viem, že sa môžem ľuďom triezvo pozrieť do očí a neľutujem, že som skúsila kandidovať. Aj keď starostkou nie som, krôčik po krôčiku sa snažím robiť niečo nielen pre ľudí, ktorí za mnou stáli. Je pre mňa nádherné, keď sa sused alebo suseda na mňa obráti s otázkou, ktorá ho o obci zaujíma. Teší ma ich vedomosť, že ja som nezanevrela a idem ďalej.
Či budem ešte niekedy kandidovať dnes neviem, ale s jasnou hlavou môžem napísať, že to stálo za to. A táto prehra bola pre mňa skutočnou výhrou. Pri úradovaní na najvyššom poste obce, prichádzate takmer o všetok voľný čas. Čas, ktorý ste mohli napríklad tráviť so svojou rodinou. Čas, ktorý ja teraz môžem využívať na svoje záľuby a potreby.

Ďakujem za každú šancu, ktorú mi život prináša.

Viki

 

Prečítajte si tiež: Muži verzus Ženy – “On musí vyhrávať, ona už neprehráva”