Katarína Aragónska, žena, jedna z mnohých svojho muža Henricha VIII. Jej životným heslom bolo ,,skromnosť a oddanosť”.
Katarína Aragónska sa narodila v paláci katolíckych kráľov Španielska 16. decembra 1485, ako najmladšie dieťa kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho. Už ako malá bola prisľúbená následníkovi trónu Arturovi, waleskému princovi, vtedy len dvojročnému synovi kráľa Henricha VII.
Katarína bola nižšej postavy, mala dlhé zlatohnedé vlasy a okrúhlu tvár s modrými očami a veľmi peknú pleť. Študovala náboženstvo, históriu, cirkevné a civilné právo. Mala silnú náboženskú výchovu. Ovládala španielsky, latinsky a hovorila francúzsky a grécky.
Učila sa tiež domácim zručnostiam, vyšívaniu, háčkovaniu a zaujímala sa o hudbu a tanec.
Keď mala pätnásť rokov, vydala sa za o rok mladšieho sľúbeného Artura, následníka trónu
Artur napísal Kataríniným rodičom, že bude verný a milujúci manžel a svojim rodičom povedal, že bol nesmierne šťastný, keď zbadal tvár svojej milej nevesty. Krátko na to obaja mladí manželia ťažko ochoreli, predpokladá sa, že na tuberkulózu alebo mor.
Katarína horúčkovité ochorenie ustála, ale jej manžel mu podľahol.
A tak sa stala po štyroch mesiacoch manželstva vdovou
Anglický kráľ sa nechcel vzdať jej vena, ktoré do manželstva priniesla, a preto musela Katarína v Anglicku čakať až dorastie druhý následník trónu, o šesť rokov mladší Henrich, Arturov brat. Pre tento sobáš bolo potrebné povolenie od pápeža, pretože si mala brať manželovho brata.
Pápež ho udelil, keď budúca nevesta vyhlásila, že predchádzajúce manželstvo nebolo naplnené. Druhá svadba sa konala 11. júna 1509, sedem rokov po smrti princa Artura. S Henrichom mali súkromný obrad v greenwichskom kostole a 24. júna sa konala kráľovská korunovácia Henricha a Kataríny.
V manželstve sa im narodil prvý syn Henrich, na Nový rok 1511. Žil však len 52 dní. O dva roky neskôr bola Katarína opäť tehotná. Prišla o ďalšieho syna. Narodil sa mŕtvy. O rok porodila mŕtve dieťa, opäť syna. Konečne 18. februára 1516 sa narodilo zdravé dievčatko, Mária. Katarína potratila ešte raz o rok a porodila aj ďalšiu dcéru, ktorá tiež zomrela.
Katarína sa počas života veľmi vzdelávala a nielen ona, ale aj jej dcéra Mária. Vzdelanie sa stalo v tom čase medzi ženami módnou záležitosťou.
Medzitým Henrich stále požadoval mužského dediča
V roku 1525 sa zamiloval do mladej Anny Boleynovej, dvornej dámy kráľovnej Kataríny. Vedel, že Katarína už nebola schopná podstúpiť ďalšie tehotenstvo. Veril, že ich manželstvo je prekliate, keď sa oženil s bratovou ženou. Myslel si, že Katarína klamala, keď tvrdila, že jej manželstvo s Arturom nebolo naplnené.
Znamenalo to, že oni dvaja žili v očiach Boha hriechom
Neustále túžil po synovi a chcel rozvod. Katarína s tým nesúhlasila, a preto jej bolo navrhnuté, aby odišla do kláštora.
Tvrdila: ,,Boh ma nikdy do kláštora nevolal, ja som pravá kráľovná a legitímna manželka.“
O niečo neskôr bola Katarína vyhnaná z kráľovského dvora a jej staré komnaty dal kráľ Anne Boleynovej. Henrich bol stále rozhodnutý anulovať manželstvo. Veľa ľudí však podporovalo Katarínu. V januári 1533 sa Henrich oženil s Annou Boleynovou. Sobáš bol tajný a Anna bola v tom čase už tehotná.
23. mája v tom istom roku bolo Henrichovho manželstvo s Katarínou vyhlásené za nezákonné a o päť dní neskôr manželstvo s Annou uznané za právoplatné
Katarína sa až do konca života označovala za jedinú právoplatnú zákonnú manželku Henricha VIII. a anglickú kráľovnú. Aj jej verní služobníci ju označovali titulom kráľovná a väčšina ľudí naďalej verilo, že kráľovnou je ona a nie Anna. Henrich Kataríne odmietol právo na akýkoľvek titul, ostal jej len Waleská princezná, vdova po jeho bratovi.
V roku 1535 ju odviedli na vzdialený hrad Kimbolton Castle. Tam sa zavrela do izby a opúšťala ju, len keď šla na omšu. Mala dovolené občasné návštevy, no prísny zákaz akéhokoľvek kontaktu so svojou dcérou Máriou. Katarínini dôverní ľudia im však doručovali vzájomné listy. Henrich im obom ponúkol lepšie bývanie a vzájomnú spoločnosť v prípade, ak uznajú Annu Boleynovú za novú kráľovnú. To však nikdy nespravili.
Keď Katarína cítila, že zomiera, spísala poslednú vôľu
Napísala posledný list aj Henrichovi, svojmu manželovi:
,,Môjmu najdrahšiemu pánovi, kráľovi a manželovi… V hodine mojej smrti by som chcela načrtnúť moju lásku k Vám. Položiť Vám na pamäť niekoľko slov o zdraví a ochrane Vašej duše, ktoré by ste mali uprednostniť pred všetkými pozemskými záležitosťami a pred starostlivosťou a rozmaznávaním Vášho tela, pre ktoré ste ma odsúdili do mnohých katastrôf a samého seba do mnohých problémov. Odpúšťam Vám a zbožne prosím Boha, aby Vám tiež odpustil. Nakoniec, vyslovím jeden sľub, že moje oči budú na Vás zhora dozerať.“
Kráľovná Katarína (úryvok)
Zomrela 7. februára 1536. Pochovali ju s obradom pre vdovu, Waleskú princeznú, nie pre kráľovnú. Henrich sa pohrebu nezúčastnil a Kataríninej dcére Márii tiež nedovolil zúčastniť sa.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Messalina, rímska cisárovná a nymfomanka, tretia manželka cisára Claudia
