Hrad Ľubovňa, dominanta mesta, hrad ktorý sa zachoval celý, čo zvyšuje jeho atraktívnosť. Je neopozeraný a má zaujímavé priestory. Je známy pod názvami castrum Liblou, castrum de Lyblio, alebo de Lublow, castrum Lyblyo . 
Bol postavený koncom 13. až začiatkom 14.storočia na vápencovom brale nad Starou Ľubovňou. Vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých zdrojov ho vybudoval okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV.
Jeho najstaršou časťou bola okrúhla obranná veža, tesne spojená s palácom a malým nádvorím. Podľa povesti vznikla na základe zmluvy starého poľského šľachtica Ľubovenského s mocnosťami temnôt. Jedného dňa zastali na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa jazdci, ktorým velil šľachtic Ľubovenský. Tomu sa krajina tak zapáčila, že sa rozhodol na skalnatom brale oproti mestečku postaviť hrad. Ibaže, čo sa cez deň vybudovalo, v noci zmizlo. Smutný Ľubovenský zistil, že toto miesto patrí zlému čertovi a tak sa za ním vybral. Čert súhlasil s postavením hradu pod podmienkou, že šľachtic mu zapredá svoju dušu. Ľubovenský podmienku prijal. Na druhý deň sa hrad zaskvel v plnej kráse. Šľachtic Ľubovenský nemal dušu na mieste a odišiel do neďalekého kláštora, kde sa vyspovedal. Čert sa dozvedel o jeho zrade a rozhodol sa hrad zničiť veľkým balvanom. Keď sa k nemu približoval, zaznel z neďalekého kláštora zvon. Čert stratil svoju moc, balvan mu vypadol a od tých čias už o ňom nik nepočul. Zato na brehu rieky Poprad ostala dodnes skala, ktorá nesie názov Čertova skala.
Do najstaršej histórie hradu sa zapísali príslušníci významných uhorských šľachtických rodov Omodejovci a Drugethovci. 
Na konci 14. storočia hrad navštívila kráľovná Mária a panovník Žigmund Luxemburský. V roku 1412 prišlo k najvýznamnejšej udalosti, kedy na hrade panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. V tom istom roku dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, poľskému panovníkovi Vladislavovi II. Jagelovskému za pôžičku 37 000 kôp pražských grošov, do zálohu Ľubovniansky hrad a ďalších 16 spišských miest. Hrad mal za svojej doby veľa majiteľov a veľa nájomníkov. Začiatkom 19. storočia sa dostal do rúk uhorského šľachtica Juraja Felixa Raisza. Posledným súkromným majiteľom hradu do roku 1945, bol gróf Ján Zamoyský, ktorého manželka Izabela de Bourbon pochádzala zo španielskeho kráľovského rodu.
K najcennejším objektom hradu patrí hradná veža (Nebojsa). Má vnútorné schodisko, mimoriadne úzke a miestami aj veľmi nízke. Vedie na ňu vyše sto schodov. Návštevníkom sa tak naskytne nezabudnuteľný výhľad na veľkú časť Spiša, na Vysoké a Belianske Tatry, na Pieniny s Tromi Korunami a na mesto i podhradie. Je to krásna odmena za namáhavý výstup.
K veži sa viaže aj príbeh slovenského dobrodruha Mórica Beňovského, ktorý patril k najslávnejším väzňom hradu. Väznili ho tu v roku 1768 desať mesiacov. Bol zavretý v najvyššej hradnej veži, kde si mal odpykávať svoj trest, za to, že organizoval vojenské jednotky proti poľskému kráľovi. Násilím ho tu držali desať mesiacov. Z väzenia ho vraj dostala láska. Jeho milá totiž opila stráže a potom ho pod sukňami vyviedla na slobodu. V súčasnosti sa na hrade nachádza múzeum. V podzemí je mučiareň. Medzi zachované časti patrí aj hradná kaplnka. Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza unikátny prírodný skanzen – expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti. Predstavuje kultúrne hodnoty etnicky zmiešaného regiónu, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali i Židia. Jeho objekty pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Ide o obytné domy, ale aj technické stavby, ako vyhňa, mlyn, dielňa stolára. Najvzácnejší objektom je zrubový grécko-katolícky kostolík z roku 1833, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavosťou je, že v areáli hradu rastie mohutná lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, výškou 25 m a jej odhadovaný vek je asi 350-400 rokov. Neďaleko sa nachádza pútnické miesto Litmanová.
Vaša Iwka
http://www.staralubovna.sk/lubovniansky-hrad/ http://www.visitspis.sk/58-lubovniansky_skanzen
