Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Príčinou ich vzniku býval strach z neznámeho, neschopnosť si vysvetliť prírodné javy, ale tiež snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie a krásu. Tradície a zvyky sa dedili z generácie na generáciu. Pre každé ročné obdobie boli typické, tak ako boli typické aj pre každý mesiac. Mnohé z nich sa zachovali u nás dodnes.
Mesiac máj sa pokladá za najkrajší mesiac v roku. Je to mesiac rozkvitnutých voňajúcich kvetov, plný prebúdzajúcej sa energie. Je považovaný za mesiac lásky a spája sa v ňom mnoho pôvabných zvykov. Jedným z nich je bozk pod rozkvitnutou čerešňou, ktorý by mal vraj zaručiť pobozkanému dievčaťu dostatok lásky po celý rok.
Krásnu symboliku má v sebe i prvý májový deň. V našich končinách môžeme v tento deň v obciach vidieť vysoké štíhle stromy zbavené kôry tzv. ,,máje“, ktoré majú na vrchole malý stromček a sú ozdobené s farebnými stužkami. Máje boli prejavom úcty, či lásky k dievčatám, ženám. Mládenci ich stavali pre slobodné dievčatá potajomky v predvečer 1. mája. Jeden spoločný máj býval postavený v strede dediny.
Ak mali chlapci vážny záujem o konkrétnu dievčinu, pripravili jej často vlastný máj, ktorý mohol byť odlišný od iných veľkosťou alebo výzdobou. Hanbou bolo svojej milej máj nepostaviť.
“Sadíme my máje, čo nám dajú za ne? Pálenky červenej do krpky zelenej. Vstávaj dievča hore, sadíme ti máje. Ak hore nevstaneš májov nedostaneš.”
Ráno na prvého mája sa veľa dievčat potešilo až zbadali pred svojimi domami pestré máje. Ak bol máj postavený od milého, boli blažené. Ak ich bolo dokonca viac, boli šťastím bez seba. Smútok a žiaľ ale obchádzal tie, čo si máj nenašli. Nedajbože keď nejakej starej dievke postavili suchý pahýľ, potom okrem ľútosti, prišiel aj hnev a závisť. Za postavenie mája bývali mládenci odmenení. Deva čo venovala mládencovi pripravené pierko za klobúk, mu tým zároveň vyznala city. Mládenci tiež bývali pozývaní na pohostenie k dievčatám domov, kde často dostávali i peniaze. Za tie potom pripravovali májovú zábavu. V poslednú májovú nedeľu sa máje dávalidolu.
Tak ako stavanie májov, aj ich ,,rúcanie“ sprevádzala zábava s pohostením, kde ešte dievky dobre povykrúcali.
V dnešnej dobe sa zvyky zachovávajú skôr symbolicky. Máje sa nestavajú až tak pre konkrétne dievčatá, ale väčšmi sa stavia jeden v strede dediny. Symbolika sa preniesla aj do miest, kde máje umiestňujú pred významné budovy.
Zaujímavosť:
Vraj samotný máj znamenal kedysi aj mužský prvok, zastupoval mužskú silu. Jeho vztýčenie symbolizovalo prebudenie plodnosti. Na vrchol mája sa vešal venček, symbol ženskej sily. Ich spojenie znázorňovalo posvätné milovanie.
A pár tradičných receptov na záver:
Žihľavová polievka podľa tradičného receptu:
30g hrubej múky, 1,5 l vody, mleté čierne korenie, 1 strúčik cesnaku, soľ, rasca, 30ml oleja, 7 hrstí posekanej mladej žihľavy, 1 žĺtok
Príprava:
Olúpaný cesnak roztlačíme, zmiešame so soľou. Ošúpanú cibuľu nakrájame nadrobno. Žihľavu posekáme a sparíme na sitku vriacou vodou.
Postup:
Múku dáme do hrnca s vodou, pridáme trochu korenia, cesnak so soľou a necháme variť. Na oleji opražíme nakrájanú cibuľu, pridáme do polievky, premiešame,. Nakoniec pridáme žihľavu a povaríme. V uvarenej polievke rozšľaháme žĺtok.
Demikát podľa tradičného receptu:
30g cibule, 200g mäkkého tvarohu (bryndze), mletá rasca, mletá sladká paprika, 40g masla, 1,5 l vody z uvarených cestovín (zo zemiakov), 60g staršieho čierneho chleba.
Postup:
Cibuľu očistíme a postrúhame, chlieb nakrájame na kocky. Tvaroh zmiešame s cibuľou, pridáme rascu, papriku, zmäknuté maslo a premiešame. Tvarohovú zmes zalejeme vriacou vodou z cestovín alebo zo zemiakov, premiešame a nakoniec pridáme chlebové kocky.
Vaša Iwka
