V dnešnej dobe je slovo moc spájané skôr s mužmi, je vnímaná ako uplatňovanie prevahy nad slabšími jedincami, a to najčastejšie v negatívnom význame.

No aj my ženy máme rozhodne talent a nástroje na ovplyvňovanie a manipuláciu s naším okolím

Hovorili ste si už niekedy, ako je to možné, že vaša kamarátka stretne zakaždým ukážkového tyrana a vydrží s ním tak dlho? Alebo sa neviete prestať čudovať, prečo sa  vaša suseda, inak pekná a vzdelaná žena zodiera v dvoch zamestnaniach, a stará sa o svojho dospelého syna, ktorý má dávno po tridsiatke, nepracuje a podľa jeho častých návštev v neďalekej krčme to vyzerá, že tak skoro ani nebude? A prečo má vaša sestra okolo seba kamarátky s depresiami, či inými psychickými poruchami, a na telefóne s nimi trávi v snahe pomôcť takmer všetok svoj voľný čas?

Tieto ženy spája niečo podobné

Svoje nefunkčné vzťahy opakujú, po čase si vždy v nich pripadajú nedocenené, no nie sú schopné sa z nich vymaniť.

Prečo sa tieto ženy takto obetujú? Prečo ostávajú vo vzťahoch, ktoré sú pre nich na prvý pohľad nevýhodné, dokonca snáď priamo vyhľadávajú náročné vzťahy plné drám?

Priťahuje ich pocit moci a vlastnej dôležitosti. Chcú to byť práve oni, ktoré svojho partnera zmenia na nepoznanie, budú ukážkovou matkou, pri ktorej sa aj Matka Tereza schová do kúta, či budú lepšie než odborníci, lebo práve oni pomôžu svojej kamarátke pri psychických problémoch.

Na prvý pohľad sa zdá, že ich ústretové, milé a sebaobetujúce správanie nemožno za žiadnych okolností spochybniť, či dokonca odsúdiť. No za spomínanou potrebou pocitu moci a vlastnej dôležitosti sa skrýva niečo iné, hlbšie a veľmi zraniteľné.

Tieto ženy nedokážu žiť svoj život. Nedokážu mať svoje sny, ciele, predstavy, ideály… nezávisle na iných ľuďoch. Wolfgang Schmidbauer napísal na túto tému celú knihu s názvom Syndróm pomocníka.

Takýto človek okrem iného inštinktívne vyhľadáva slabších jedincov, kde môže svoju pomoc uplatniť, pretože si tak pripadá silnejší a dodáva si tým pocit moci. Má nízke sebavedomie, túži po uznaní a po pochvale. Potrebuje pocit, že druhí bez jeho starostlivosti neprežijú.

Na pomoci ľuďom nie je samo o sebe nič zlé. Pokiaľ ten druhý nezačne byť nadmerne ochraňovaný a nie je mu uberaná možnosť riešiť si svoje problémy sám, pretože rastieme a silnieme práve vďaka zdolávaniu prekážok.

Viem, takýto článok sa nečíta ľahko, mnohé z nás sa pri troche sebareflexie v ňom určite aspoň sčasti nájdu. No existuje cesta von.

Snívajme, hrajme sa, žime a realizujme svoje túžby a ciele. Sami za seba, sami so sebou. Dá sa to a je to krásna cesta.

Nel

 

Prečítajte si tiež: Sobotný inšpiratívny príbeh: “Žena a čas”