Zrejme sa na tejto planéte nenájde človek, ktorý by vzťahy nepovažoval za alfu a omegu svojho života.
Medziľudským vzťahom, a nemám na mysli len vzťahy partnerské, sa dodnes venuje mnoho psychológov a terapeutov.
Či už si to pripustíme alebo nie, základom vzťahu býva práve komunikácia.
Tému komunikácie veľmi zrozumiteľne a prehľadne spracovala Virginia Satirová, americká psychoterapeutka, zakladateľka rodinnej terapie. Je označovaná za matku rodinnej terapie.
Ľudia by sa podľa nej mali usilovať o svoje sny bez ohľadu na to, či sú uskutočniteľné alebo nie. Pri svojej práci používala aj meditácie a pomáhala ľudom pri zmene ich života prostredníctvom techník ako hlboké dýchanie alebo vizualizácia. Poukázala na to, ako pocity nízkeho sebahodnotenia súvisia s rôznymi spôsobmi komunikácie ako napr. obviňovanie, alebo intelektualizácia.
A práve pri problematike sebahodnotenia a sebavnímania ešte chvíľu ostaneme, kým si nepovieme niečo o komunikačných modeloch, ktoré významne ovplyvňujú naše vzťahy.
Predstavte si, že ste dnes ráno vstala oddýchnutá a pozitívne naladená na dnešný deň. Pravdepodobne si nevšimnete manželove ponožky ležiace ako obvykle na zemi pri posteli, pretože cestu do koša na prádlo sa za 20 spoločne strávených rokov ešte nenaučil. S dobrou náladou mu venujete úsmev, naspäť sa vám vráti krásne objatie a vy si cestou do práce pripadáte krásna a žiadaná.
Alebo inak – vrátite sa z práce o hodinu neskôr, než ste plánovali, pretože porada sa natiahla na nekonečno a vy si z nej namiesto uznania za dobre odvedenú prácu odnášate od šéfa pár pichľavých poznámok ohľadne vašej dochvíľnosti a mal dokonca takú drzosť, že vám vytkol aj pohodlné rifle a nariadil vám do práce nosiť kostým, v ktorom sa vôbec necítite komfortne. Prídete domov, zbadáte spomínané ponožky… a vaša reakcia na ne bude zaručene iná, ako v to pekné ráno. A manželova reakcia pravdepodobne tiež.
Nie je to príjemné konštatovanie, no väčšina z nás je istým spôsobom závislá od toho, ako sme vnímané okolím. Naše sebahodnotenie sa formuje už v ranom detstve, a keď si v tomto období vybudujeme svoj sebaobraz na základe toho, ako nás vnímali naši rodičia, budeme pravdepodobne dostávať podobné spätné väzby od nášho okolia aj v dospelosti. To, čo vyžarujeme do okolia, to aj z okolia dostávame. A nemusíme o tom vždy vedieť.
Za kvalitou a rovnako aj nekvalitou našich vzťahov stojí komunikácia. Ak sme zdravo sebavedomé a nemáme strach z posúdenia, prípadne odmietnutia inými, bude naša komunikácia v súlade s tým, čo práve potrebujeme a my sa o seba vo vzťahu dokážeme postarať. V opačnom prípade sa z dôvodu nízkej sebaúcty či nedostatočného sebavnímania dostávame do znevýhodnenej pozície, kde máme potrebu podľa V. Satirovej buď:
- uzmierovať – aby sa ten druhý nerozčúlil
- obviňovať – aby nás ten druhý považoval za silnejšie, než v skutočnosti sme
- vypočítavať – schovávať pocit vlastnej nedôležitosti za intelektuálske slová a gestá
- rušiť – ak budeme hrozbu dostatočne dlho ingorovať, sama zmizne
Všetky tieto modely sú pre nášho partnera nepríjemné a mätúce, pretože kým slová vyjadrujú jedno, telo a naše vnútro vyjadrujú úplne odlišné veci. Takáto komunikácia základ zdravému vzťahu naozaj nepoloží.
Takže ako komunikovať, aby sme mali z komunikácie radosť a vedeli z nej pre seba dostať skutočne to, čo potrebujeme?
V prvom rade je dôležité uvedomiť si, ako sa práve teraz cítime, čo alebo kto mohol ovplyvniť našu momentálnu náladu a nevtiahnuť tieto pocity do komunikácie s partnerom nevedome. Môže pomôcť, ak partnerovi tieto svoje pocity nahlas vyjadríme. Dôležité je komunikovať za seba – ja si myslím, ja cítim, ja potrebujem, a vyvarovať sa slovám ako vždy, všetko, nikdy a podobne. A takisto počúvať. Počúvať partnera tak, ako hovorí on a nedomýšľať si iný význam toho, čo povedal. Ak si nie sme isté tým, čo hovorí, spýtajme sa na to. Buďme v komunikácii otvorené. To znamená, že pokiaľ niečo vnímame, cítime, je to v poriadku a máme právo to aj vhodným spôsobom vyjadriť. Nebojme sa byť také, aké sme. Veď práve preto si nás naši milovaní vybrali.
Na záver krásny odkaz Virginie Satirovej:
„Chcem ťa milovať, a pritom ťa nespútavať, vážiť si ťa bez toho, aby som ťa hodnotila, ísť po tvojom boku a nebyť ti na obtiaž, pozývať ťa a nerobiť si na teba nároky. Vzďaľovať sa od teba bez pocitu viny, vidieť, aký v skutočnosti si a nevyčítať ti to. Pomáhať ti bez toho, aby som zraňovala tvoju dôstojnosť. A ak môžem ja toto isté dostávať od teba, potom sa môžeme naozaj stretnúť.“
Nel
Prečítajte si tiež: “5 rád ako sa nestať alebo neostať single”
