Muži a Ženy, rôzne pohľady na vec, na život… Je zaujímavé sledovať tú rôznorodosť, zároveň ich cez ňu spoznávať.
Sľuby!
Čo znamenajú sľuby pre muža? Čo znamenajú sľuby pre ženu?
Dva pohľady, mužský a ženský na jednu tému, tému sľubov a sľubovania.
JOZEF
Čo pre mňa znamená sľub?
Možno sa vám to bude zdať vtieravé, ale pre mňa je sľub niečo posvätné, a to nehovorím iba o sľube manželskom. Riadim sa heslom: „ Nesľubuj, čo nemôžeš splniť“. Niekedy jednoducho musíte byť tvrdý a povedať nie, pretože nie je možné vykonať, čo od vás žiadajú a nie je riešením niekoho odbiť iba tým, že mu to sľúbite a on sa na to bezhlavo spolieha, kým vy ste to už dávno pustili z hlavy. Je to ťažké, aj pre mňa, ale to posledné, čo by som chcel, je niekoho sklamať.
Malá lož je niekedy liek na ubolené srdiečko, preto tej som schopný, ale sklamanie bolí a ja nechcem, aby ľudia okolo mňa trpeli. Možno to hraničí s posadnutosťou, ale v mojom prípade už len neskorý príchod na stretnutie je niečo, čo ma dokáže poriadne zamrzieť. Vždy sa začína v malom a potom to mení svoj objem. Rovnaké je to aj so sľubmi a ich plnením, či neplnením.
Ľudia mi to prepáčia raz, možno dvakrát a keď vidím že mi to prechádza, skĺznem do tej našej starej známej pohodlnosti, veď na to sa zabudne. V mojom prípade je to tak, že ak ma niekto sklame raz, dám si na to pozor a ak to urobí druhýkrát, už nebude žiadny tretí a nemusím to s ním, či s ňou ani rozoberať.
Práve pre toto je moje slovo mojou cťou, na ktorej si naozaj potrpím a na ktorej staviam. Tento kredit si budujem roky a som veľmi opatrný, pretože ako všetci vieme, dobrú reputáciu nezískame za deň, ale stratíme ju v sekunde. Ak poviem, že pomôžem, spravím všetko čo je v mojich silách, aby sa tak stalo. Ak niekomu sľúbim odvoz a nakoniec idem iným smerom, zabezpečím niekoľko variánt na riešenie vzniknutej situácie.
Toto som jednoducho ja. Manželka je zo mňa chorá, keď sleduje moje úsilie, mnohokrát prehnané a v konečnom dôsledku zbytočné, pretože veci sa veľakrát akosi vyriešia sami, ale ja som dal sľub a ten komu som ho dal, ucíti moje úsilie ten sľub splniť.
KATARÍNA
“Žijeme pod ťarchou sľubov.”
“Sľúbim, sľúbiš, sľúbi, sľúbime, sľúbite, sľúbia. A prečo?”
Sľubmi si zabezpečujeme, že sa splnia naše očakávania, alebo, že dosiahneme svoj cieľ.
Navzájom sa takto „čičíkame“ a umelo si na chvíľu, možno len pri vyslovení sľubu, vytvárame pokoj v duši, tešíme sa, že sme si týmto sľubom zabezpečili niečo…
Po vyslovení, po spečatení sľubu sa dostávame do neslobody, zaväzujeme sa niečo konať, splniť a teda musíme, mali by sme. Však ktosi kedysi povedal, že sľuby sa musia plniť!
Čo sa stane, keď niečo sľúbime a okolnosti nás donútia to nesplniť?
V kostole si navzájom prisaháme pred bohom, pred svedkami, že budeme spolu v dobrom aj v zlom. Potom príde iná žena, alebo iný muž, ktorí nám dajú do rúk dôvody oprávňujúce tieto sľuby nesplniť.
Ľudia už oddávna používali sľuby aj ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov.
Niccoló Machiavelli, taliansky politik, diplomat, vojenský teoretik vo svojej knihe Vladár z roku 1513 píše o tom, že vladári nikdy nemali núdzu o vhodné zámienky k tomu, aby porušili svoje slovo a teda sľub. Obozretný vládca, podľa neho, nemôže a ani nesmie dodržať slovo, ak sa vernosť obracia proti nemu, a ak pominuli príčiny, prečo slovo dával.
17. novembra 1989 som bola malé dievča a tento dátum sa mi spája s piesňou, ktorú si vtedy ľudia spievali:
„Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň…“
Áno, toto a i viac si ľudia sľúbili a ja sa pýtam: „Kde je tá láska, kde je tá pravda…?“
Človek by sa mal zmeniť, aby nemusel sľubovať a nečakal, že mu sľúbia. Mal by zahodiť očakávania, vypočítavosť, oslobodiť sa, nesľubovať. Mal by nájsť v sebe lásku a pravdu, ako sa spieva v piesni z novembra 1989.
Žijeme však dobu, v ktorej sa sľuby „nosia“ a teda sú očakávané.
Ja k sľubom pristupujem opatrne, málo sľubujem, o to viac konám. Chcem byť čo najslobodnejšia vo svojom živote, nechcem sa nechávať zväzovať.
Uvedomujem si, že každý nesplnený sľub sa stáva malým kazom v nás, zároveň v očiach toho, komu sľubujeme, a vtedy nie sú dôležité dôvody, prečo sme sľub nesplnili.
Vždy ma zamrzí nesplnenie môjho sľubu, aj keď sú moje dôvody, pre ktoré som ho nesplnila, „nepriestrelné“ a nedalo sa inak.
Viem, že to zamrzenie je akousi pochybnosťou, ktorá mi “hovorí”, že vždy sa dá inak.
Katarína a Jozef
Prečítajte si tiež: “On musí vyhrávať, ona už neprehráva”
