Keď sa dvaja ľudia dávajú dohromady, je to väčšinou preto, pretože majú niečo spoločné. Teda, v našej súčasnej spoločnosti. Minulosť nedávala toľko možností na výber.

Spoločný život potom prináša kopec radosti a starosti sú len korením života.
Príchodom detí sa radosti a starosti začnú deliť pol na pol. Tí dvaja to ani veľmi nevnímajú, pretože radosť sa dotýka úplne iných vecí, než jej protichodná starosť. To, čo majú spoločné musia vymeniť za iné priority- deti. Každý začne mať svoje starosti a svoje malé radosti. Každý ich rieši vo svojom svete, a tie svety sa už toľko neprekrývajú, len sa stretávajú v určitých bodoch.

Nájsť spoločné veci býva po čase čoraz ťažšie a nezostáva ani veľa času na ich hľadanie. Tráviť spoločné chvíle len vo dvojici pri malých deťoch je takmer nemožné. Stále viac času tí dvaja trávia po svojom a zabúdajú, že mali tak veľa spoločného. To čo mali radi, čo ich tak veľmi spoločne bavilo, úplne vypustia zo svojho života. Spoločne strávený čas sa vytráca, a hoci obaja sú vzorní rodičia, stále manželia, zabúdajú byť mužom a ženou jeden pre druhého.

Deti rastú, s nimi problémy, tí dvaja, ktorí sa brali preto, že im bolo spolu dobre, už pomaly ani nevedia, aké to je tráviť čas spolu vo dvojici, spolu sa len smiať a rozprávať o svojich snoch a túžbach.

Po rokoch zostávajú doma sami, dospelé deti majú svoj život. A oni dvaja zrazu majú znova kopec času. Na seba, na svoj vlastný život, na svoj spoločný život. Lenže nevedia, o čom spolu majú hovoriť, čo spolu majú robiť, ako spolu bez detí žiť. Zabudli na to, že žijú spolu a stratili všetko to spoločné, to, prečo im bolo spolu tak dobre. Pretože si to celé tie roky neopakovali, nevenovali tomu pozornosť, nedávali pozornosť tomu druhému, nemali čas byť spolu. Nemali čas na smiech, ležanie vedľa seba, nekonečné rozhovory o všetkom a o ničom. A tak stratili jeden druhého.

Áno, toto je iba veľmi, veľmi zjednodušený príbeh jedného života. Tých prekážok sa v rôznych životoch môže vyskytnúť oveľa viac, tak isto, ako v nich môže byť aj viac radosti a šťastných chvíľ.

Nezabúdajme tráviť so svojimi partnermi viac času, viac sa s nimi smiať, rozprávať s nimi o tom, čo ich baví, čo ich trápi, nad čím rozmýšľajú. Pozerať na nich na chvíľu znova ako na tých, ktorých sme videli, keď sme prikývli na prvé rande… Spoločne strávený čas je pre obidve strany to najviac, čo môže byť. Dávame chvíľu zo svojho života. Snažiť sa občas o spoločný orgazmus je chvályhodné a bezpochyby aj príjemné, ale určite to nie je taký dôležitý prvok, ako spoločné minúty každý deň, ktoré si vyhradíme čisto jeden pre druhého. A tým nemyslím tie tri minúty v posteli tesne pred zaspatím 😉

Vladi