Nadia Comaneci – fenomenálna gymnastka, ktorá preslávila Rumunsko. Jedna zo žien, ktoré zmenili svet. Dievčatko s ofinou a nesmelým výrazom, z ktorého sa stala svetová legenda. Hovorili o nej, že je „majsterka z ľadu“ alebo ,,dievča bez nervov“.
Dcéra úradníčky a automechanika sa narodila 12. novembra 1961 v Rumunsku, v Onesti. Má jedného brata Adriana. Keď mala Nadia šesť rokov, všimol si ju gymnastický tréner Bela Karolyi na školskom dvore. Bol unesený, ako malé dievčatko robilo mlynské kolo jedno za druhým. Keď sa ozval zvonček, dievčatko sa stratilo niekde v škole. Karolyi chodil od triedy k triede a nakoniec malú Nadiu našiel. Už čoskoro sa jej život zmenil.
V roku 1975 šokovala nórsky Skien, keď sa stala štvornásobnou majsterkou Európy.
V Montreale 1976 s pamätnou zostavou na bradlách prepísala Nadia olympijské dejiny. Prvá v histórii hier dostala za svoje cvičenie najvyššiu možnú známku ,,10,00“. Neskôr spomínala, ako to naraz hrozne zaburácalo z tribún. Pomyslela si, že dostala známku 9,90. A keď sa otočila, na tabuli svietilo 1,00. Nechápala. Ani nikto z jej družstva. Až po chvíli zistila, že to je známka 10,00. Tabuľa totiž nebola pripravená na štyri čísla.! Desiatku v Montreale dostala ešte sedemkrát! Vybojovala štyri zlaté medaily a dobyla olympiádu. Ochranka musela dozerať, aby fanúšikovia zázračné dieťa neušľapali. Ona sama hovorila, že všetko, čo odvtedy prežila, bolo ovplyvnené týmto jediným okamihom.
Dostala pomenovanie „majsterka z ľadu“ alebo ,,dievča bez nervov“. Svoju radosť prejavovala zdržanlivo. Ako sa sama vyjadrila „Pri gymnastických súťažiach väčšinou nebýva nič k smiechu“.
Ešte ako školáčka získala titul ,,hrdinka socialistickej práce“. Stala sa obeťou vtedajšieho vládneho systému, Ceausescuovho režimu. Bola v rukách moci, zázračné dievča využívali na ukazovanie pri rôznych príležitostiach, či štátnych návštevách a banketoch. Navyše ju strážili, aby neemigrovala. Dokonca vraj diktátorov syn ju využíval pre vlastné ,,účely“. Suverénna hviezda zhasínala. Keď sa stala dospelou, skrátila si účes a pribrala asi 12 kíl. Rozišla sa s trénerom a odišla do Bukurešti. Bola hospitalizovaná po tom, čo požila toxickú látku. Ťažko povedať, či išlo o nešťastnú náhodu alebo nie. Päť týždňov pred majstrovstvami sveta v Štrasburgu, navštívila trénera Karolyiho a prosila ho, aby jej pomohol, že chce opäť vyhrávať. Vtedy podstúpila tvrdý boj, jedla jogurty, jablká a trénovala do úmoru. Na majstrovstvách skončila štvrtá. No hlavne zvíťazila sama nad sebou. V roku 1979 už znova Nadia získala tretí titul majsterky Európy za sebou, čo sa pred ňou nikdy nikomu nepodarilo. V roku 1981 ešte vyhrala Svetovú Univerziádu v Bukurešti, potom už nesúťažila. Svoju kariéru ukončila v roku 1984.
A čo bolo neskôr? Útek desaťročia…
V jednu novembrovú noc v roku 1989, keď už vláda diktátora Ceausesca upadala, sa zakrádala skupinka siedmich mladých ľudí, utečencov, k rumunsko-maďarskej hranici. Medzi nimi aj 28-ročná Nadia. Sotva by niekto tušil, že ide o športovú hviezdu, ktorá sa dotýkala nebeských výšin. Na americkom veľvyslanectve vo Viedni potom získala politický azyl a skryla sa na utajovanom mieste. Doma v Bukurešti jej zatiaľ vyplienili dom Securitate. Zo všetkých medailí jej brat Adrian zachránil len jedinú, “hrdina socialistickej práce“. Na začiatku decembra vystúpila na letisku v New Yorku a už hneď tam poskytovala rozhovory. Do Ameriky odišla za svojou láskou, rumunským priateľom Constantinem Panaitem. Ten ju ale po čase terorizoval a využíval jej neznalosť jazyka. Nakoniec jej ukradol 150 000 dolárov.
Opäť musela utekať, tentoraz od svojej ,,lásky“. Neskôr vystupovala v reklame na spodné oblečenie a navrhovala svadobné šaty. V tom období ju postretlo konečne šťastie. Oslovil ju niekdajší kolega, americký gymnasta Bart Connor a pozval ju do svojej gymnastickej školy v Oklahome. V roku 1996 sa s ním vrátila do Bukurešti a zosobášili sa. Pre Rumunsko bola svadba kráľovskou. Svadobné šaty s 20 tisícimi perlami ponúkol Nadii japonský cisár a sedem metrovú vlečku nieslo šesť družičiek v gymnastických dresoch. Za svedka mala slávneho tenistu Nastaseho. Hostinu organizoval prezident Iliescu. A medzi prominentnými hosťami boli Arnold Schwarzeneger, Sylvester Stallone či Hillary Clintonová. Svadobnú noc strávili mladomanželia v jednej z bývalých vil Ceausesca. Úplný vrchol šťastia prišiel v roku 2006, narodením syna Dylana.
Dnes sa Nadia venuje charite a s manželom vedú v Oklahome gymnastickú akadémiu. V spolupráci s organizáciou Laureus World Sports Academy chodia po svete a cvičia s deťmi v chudobných štvrtiach.
O Nadii Comaneci
Keď navštívila finále brazílskeho futbalového pohára, 150 tisíc divákov na štadióne Maracaná si vynútilo, aby zišla z tribún na trávnik a pozdravila ich.
Na podporu rumunských gymnastiek venovala 100 tisíc dolárov, financovala výstavbu kliniky pre siroty v Bukurešti.
V roku 1984 jej Juan Antonio Samaranch odovzdal Olympijský rad.
V roku 2000, Comaneci bola menovaná ako jedna zo športovcov storočia podľa Laureus World, Športová akadémia.
Bola prvým športovcom, ktorý prednášal na pôde OSN v New Yorku.
V roku 2000 ju vyhlásili v sále Viedenskej opery za najlepšiu športovkyňu storočia.
Vaša Iwka
Zdroj:/http://sport.sme.sk/c/6134230/nadia-comaneciova-oslavuje-patdesiatku.html
