Toto povedal detský psychológ, i keď bez otáznika. Takýto pekný výrok nosím v hlave už dlho, no nedávno som v TV videla, ako sa aj takáto pekná myšlienka môže zrútiť ako domček z karát. Skrátka, deti je potrebné vychovávať. A niektoré v súlade s touto myšlienkou netreba veľmi vychovávať, stačí iba trošku a iné to potrebujú ako soľ. A niekedy ani to nestačí.
Dve deti jednej rodiny, dievča a chlapec. Rovnakí rodičia, rovnaká výchova, neveľký vekový rozdiel medzi nimi. Kým dievča ukážkovo slušné, milé a vychované, tak ten chlapec ….
No, neschvaľujem fyzické trestanie detí, ale čo je veľa, to je veľa. Agresívny, vulgárny, drzý. A to nemal myslím ešte ani desať rokov. Svoje si presadzoval za každú cenu a z očí mu sršalo zlo. Rodičia tohto chlapca jednoducho nezvládli a miestami sa mi zdalo, že v ich rodine je veliteľom častokrát práve on. Jednoducho sa mu prispôsobovali, len aby bolo dobre. Aby syn nemal záchvat hnevu, aby nevrešťal a nebúchal do stola. Keď nadával svojej sestre, rodičia sa tvárili, že to nepočujú. Silná káva.
Tak ja vám neviem, či naozaj platí, že netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá … U niektorých detí to možno platí a u niektorých nie. V každom prípade, myšlienka je to krásna a ak by platila paušálne na všetky rodiny, bola by to tu jedna veľká idylka. Ale to by bola možno nuda, však? Tak to občas tie deti musia aj trošku rodičom okoreniť 🙂
Lu
Prečítajte si tiež: Deti by sa (ne)mali biť?
