„Všetko som v živote dosiahla len preto, že som zúfalo túžila po zmene.“ 

Waris Dirie je výnimočná žena, ktorá ako trinásťročná prešla bosá cez somálsku púšť s poznačeným telom i dušou. Unikla sobášu so starým mužom, prepracovala sa do sveta medzinárodného modelingu a stala sa bojovníčkou za ľudské práva najmä afrických žien.

Bola odhodlaná otvoriť tému krutej africkej kultúry – mrzačenie ženských pohlavných orgánov, resp. ženskú obriezku, ktorú ešte dodnes podstupujú  niektoré africké dievčatá. Z poznačeného dievčatka sa stala úspešná modelka, spisovateľka, herečka, aktivistka za práva žien a veľvyslankyňa OSN. V roku 2010 navštívila aj našu krajinu. Momentálne žije v Rakúsku. 

Waris Dirie sa narodila v roku 1965 v  meste Gaalkacyo v Somálsku v rodine kočovníkov ako jedno z dvanástich detí. V trinástich rokoch ju čakal dohodnutý sobáš so starým mužom, a preto sa rozhodla utiecť od rodiny a domova. Vydala sa na dlhú a strastiplnú cestu, ktorá ju zaviedla cez púšť do Mogadiša. Odtiaľ sa dostala do Londýna, kde najskôr bývala a pracovala ako chyžná v rodine svojho strýka, britského veľvyslanca. Ten sa po štyroch rokoch vracia naspäť do Afriky a Waris ostáva v Londýne sama napriek snahám jej príbuzným vziať ju naspäť do jej rodnej zeme. Nemá žiadne doklady, nevie jazyk, ale odvaha a šťastie jej pomôžu postaviť sa na vlastné nohy.

Navštevovala hodiny, aby sa naučila čítať a písať po anglicky. Našla si prácu v kuchyni v McDonald’s. Práve tam ju objavil anglický uznávaný fotograf Terence Donovan a navrhol jej možnosť fotiť pre Pirelliho kalendár na rok 1987, v ktorom sa objavila ako prvá nahá černoška. Pri tomto fotení sa zoznámila s Naomi Campbell a stali sa z nich veľmi dobré kamarátky. Takto sa začala jej modelingová kariéra. Navyše si v tom istom roku zahrala aj po boku Jamesa Bonda vo filme Dych života. 

Waris pracovala pre svetoznáme značky ako Chanel, Levi Strauss&Co či L’Oréal. Objavovala sa na svetoznámych prehliadkových mólach v Paríži, v Miláne a New Yorku. Pózovala  pre popredné módne časopisy ako je Elle, Glamour a Vogue. Jej modelingová kariéra bola zaznamenaná v dokumente BBC v roku 1995. O svojej traume z detstva začala nahlas rozprávať v roku 1996 – v útlom detstve, vo veku 5 rokov jej z dôvodu tradícií obrezali genitálie. Touto spoveďou si získala mnohých priaznivcov na celom svete a začala sa bez akejkoľvek podpory angažovať v tejto problematike.

Prekonala tak osobné a kultúrne bariéry. V roku 1997 bola vymenovaná za osobitnú veľvyslankyňu Populačného fondu OSN pre odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov. V tejto funkcii začala veľa cestovať a presadzovať pred verejnosťou jasný cieľ – zabrániť tomuto utrpeniu ďalším generáciám žien. 

„Chápala som, že sa za ne musím biť, pretože inak nebudú vypočuté.“

Jej zákrok bol vykonaný v nehygienických podmienkach bez anestézie, bola nútená znášať ukrutnú bolesť a dlhodobé komplikácie. Uvedomila si, že je nutné bojovať za africké ženy. Svoje útrapy a cestu za lepším životom opísala vo svojej autobiografii s názvom Púštny kvet, ktorý sa stal svetovým bestsellerom. Neskôr napísala ďalšie knihy – Svitanie nad púšťou, List mojej matke a Deti púšte. Podľa námetu knihy Púštny kvet bol nakrútený aj úspešný film. 

Z modelingu odišla, aby sa naplno venovala aktívnej činnosti. Založila nadáciu, ktorej cieľom je informovať verejnosť o spomínanej problematike a nadáciu, ktorá má za úlohu zbierať finančné prostriedky na výstavbu škôl a nemocníc v jej domovine. Snaží sa oslobodiť Afriku od extrémnej chudoby, neprípustných tradícií a závislosti. 

V roku 2000 získala prestížne ocenenie magazínu Glamour  s názvom Žena roka.  Za svoju humanitárnu prácu a knihy získala aj ďalšie významné ocenenia. 

V roku 2008 sa už ako matka dvoch detí vrátila do Afriky, kde ju oslavovali ako hrdinku. Zároveň videla krutú realitu, pretože mnohé ženy boli naďalej obeťami afrických tradícií. 

Napriek všetkému, čím si prešla a kým sa stala, je veľmi vďačná a ľudská. 

„Teším sa, keď ráno vstanem a môžem robiť, čo si sama vyberiem. Každý deň je nádherný, nemôžem sa sťažovať.“

autorka: ivana

Zdroje: https://sk.wikipedia.org/wiki/Waris_Dirieov%C3%A1, https://www.britannica.com/biography/Waris-Dirie
Foto: Flickr