Osud slovíčko trochu tajomné a trochu šteklivé. Tak celkom nemáme predstavu, čo sa za ním skrýva. Môžeme sa naň vyhovoriť, ospravedlňujeme si ním určité situácie, často nám prináša to najlepšie v živote. Vraj.

Dobre. Kým sa to týka mňa samotnej, viem ho prijať, byť s ním kamarátka, občas sa s ním škádliť, občas naň zazerám a ak sa mi zdá, že mu treba dobre vynadať, radšej sa zamyslím, čo mi chcel povedať. Ako sa hovorí- každý sme si strojcom svojho šťastia. Žijeme život, kde väčšinu (?) svojej cesty ovplyvňujeme svojimi rozhodnutiami. Áno, keď sa niečo deje, viem, že niekde chvíľu predtým, alebo možno aj veľmi dávno, som ja svojou myšlienkou, rozhodnutím, svojim presvedčením ovplyvnila niektorú z križovatiek svojho života. Za to si viem prebrať zodpovednosť a prípadne sa z toho poučiť, radovať, alebo len sa zamyslieť.

Čo ma trochu desí je predstava, že či svojimi rozhodnutiami môžem ovplyvniť osud niekoho iného.
Pokiaľ je to osud toho druhého a pokiaľ je to môj zásah?
Už len keď si predstavím výchovu detí. Ako veľmi ich ako rodič môžem ovplyvniť. Určite, dať im to dobré, to najlepšie, čo viem a ako viem. Ale som len človek a samozrejme, nie som dokonalá a robím chyby. Dávam im všeličo, aj keď sa snažím vysvetľovať, ospravedlňovať a riešiť.
Dokážu tieto chyby určiť osud iného človeka? Alebo som ja len súčasť jeho osudu a akékoľvek moje rozhodnutie a činy- aj úplne opačné- by niekomu inému, koho sa týkajú tak či tak priniesli to, čo tam má byť?

Zase raz mám priveľa otázok sama na seba a viem, že aj tak nedostanem odpoveď. Odpovede chodia postupne, spolu so životom, ktorý žijem, situáciami, ktoré zažívam a cestou, ktorou idem. Vždy, keď mám otázky týkajúce sa hĺbky, šírky a výšky života, viem, že nech sa opýtam kohokoľvek, jeho odpoveď nebude dostačujúca. Ani konkrétna. Ak je, netýka sa môjho života, ale života toho, kto odpovedá. Ale aj tak viem, že sa budem pýtať stále, stále budem zvedavá a budem pátrať po tajomstvách života a jeho križovatiek a po odpovediach na otázky. Pretože je to môj osud 😉

Vladena

P.S.: Čím nekonkrétnejšia odpoveď mi prichádza, tým viac viem, že je to v mojich rukách.
A to je snáď dobre…