Vždy je to tak. Každý rok. A mňa to dokáže vždy, zas a znova prekvapiť. Farby na jar. Všade.   V prírode aj na uliciach, na ľuďoch, ale najmä na ženách.

Baví ma sledovať ako sa vie príroda za pár dní po oteplení úplne zmeniť. Kúsok sveta, ktorý môžem sledovať z kuchynského okna sa z šedivého sveta plného konárov zmenil na rajskú záhradu, kde akoby stromy závodili o to, ktorý rozkvitne prvý.

Teplo prišlo tak znenazdajky a tak veľké, že sme ani nestihli “podojiť” našu brezu na dvore a užiť si chuť jej blahodárnej tekutiny. Už je zelená. Magnólia, ktorá zvykne na jar zakvitnúť ako prvá, nedostala tento rok pre svoje prvenstvo žiadnu šancu. Kvitne spolu s ringlótou, hruškou, marhuľou, orgovánom aj púpavami.

Baví ma sledovať, ako ženy, ktoré sa celú zimu schovávajú do tmavých a neutrálnych farieb, rozkvitnú tiež. Ako sa objaví celá škála farieb a vzorov, ktoré aj keď v zime možno sem tam niekde boli, nebolo ich pod kabátmi, bundami a pulóvrami vidieť.

Každá máme niečo, na čo sa na jar tešíme, že to zase vytiahneme zo skrine. V mojom prípade je to každý rok niečo iné. Túto jar som sa nevedela dočkať sukní a šiat. Najlepšie už aj bez punčošiek. Splnilo sa mi to veľmi rýchlo. Za čo som vďačná a teší ma to každý deň, keď vyjdem von z domu.

K dokonalosti tohto obdobia už chýba len prvá jarná búrka, zmoknúť do nitky tým spôsobom, že keď sa utekám skryť, je lepšie sa vyzuť, pretože aj tak by som mala v topánkach úplne mokro.

Užívajme si prítomnosť, milé žienky, žiarme a rozkvitajme.

 

Vladena

Prečítajte si tiež: zenysostylom.sk/pondelkove-pravdy-usmev-nakazlivy/